Motto: „Kým budeme mať medzi živými takýchto, svet je schopný ísť ďalej. Ak už nebudú, alebo ak ich bude primálo, zahynieme všetci potupnou smrťou.“

Milan Rúfus, 1974

Študenti a mládež všeobecne vo svojej podstate inklinujú k pokrokovosti a novým myšlienkam. Niekedy však potrebujú čas na zorientovanie sa v nových situáciách. V dobe  hitlerovskej ideológie, ktorú u nás ochotne prevzalo ľudácke hnutie, sa mnohí slovenskí študenti spočiatku nadchli Hlinkovou akademickou gardou. Väčšine to však trvalo len niekoľko týždňov.

Lučo Nábělek

Veľmi rýchlo rozoznali rozdiel medzi vnútenou nemeckou predstavou svetovlády v slovenskom prevedení a hodnotami demokracie a slobody myslenia a konania. Slúži im ku cti, že sa nedali strhnúť manipulujúcou cudzou totalitou. Preto sa za Slovenského štátu nedarilo ani Hlinkovej garde ani Hlinkovej mládeži. Vysokoškolských študentov niekoľkokrát reorganizovali, ale nebolo to nič platné, študenti si našli vlastné zdroje, ktoré ich pevne pútali k hodnotám, za ktoré boli ochotní nasadiť aj svoje životy.

Čím viac ľudácki režimisti pomáhali Nemcom, tým vehementnejšie sa študenti zapájali do protiakcií. Otvorene odsudzovali vyháňanie českých profesorov zo Slovenska, zákazy štúdia židom a všetky príkoria voči nim či zavedenie „numerus clausus“ na vysokých školách. Na druhej strane, slovenskí študenti, ktorí prišli z protektorátu po zatvorení vysokých škôl v Čechách, nemlčali o tom, ako Nemci prenasledujú českých študentov a terorizujú občanov.

Igor Nábělek

Za Slovenského štátu bolo celkovo asi 2 600 vysokoškolákov – na Slovenskej univerzite, na Slovenskej vysokej škole obchodnej a na Slovenskej vysokej škole technickej. Z nich asi dve tretiny boli nejakým spôsobom zapojení do odboja a viac ako polovica do Slovenského národného povstania. Ak k nim prirátame stredoškolákov, ktorí sa na povstaleckom území húfne pridávali do Povstania, bola to obrovská prevaha aktívnych študentov.

V Banskej Bystrici, ktorá tvorila prirodzené centrum Povstania, vznikla ešte pred oficiálnym začiatkom boja za oslobodenie osobitná jednotka z odbojových študentov pri veliteľstve 1. Československej armády na Slovensku. Vysokoškolský strážny oddiel mal celkovo 225 členov a stal sa štábnou rotou veliteľstva. („Zakladajúcimi“ členmi jednotky boli aj môj otec Lučo a jeho brat Igor spolu s ďalšími chlapcami z príbuzenstva.)

Veľa študentov pracovalo počas Povstania aj v administratíve, v tlači, v rozhlase, na povereníctvach, národných výboroch a v iných ustanovizniach. Mnohí sa zapojili do bojujúcich jednotiek vo svojom bezprostrednom okolí. (Voľne podľa Júliusa Chovana Študenti verní demokracii a slobode.)

Ctibor Štítnický

Dňa 18. 10. 1944 sa v Banskej Bystrici v Kolkárni pri Hrone konal manifestačný Zjazd slovenských vysokoškolákov za účasti viac ako 500 študentov. V rezolúcii zjazdu, ktorú prečítal básnik Ctibor Štítnický, sa okrem iného hovorilo:

„Klub slovenských vysokoškolákov v mene všetkých poslucháčov slovenských vysokých škôl bez rozdielov politických či náboženských a bez rozdielu študijného odboru, ktorí sa zišli z celého Slovenska, aby sa zapojili do oslobodzovacieho boja a práce, i v mene tých, ktorí ešte nemôžu prejaviť svoju vôľu a stať si do jeho radov vyhlasuje spoločné ciele slovenského boja: za slobodný slovenský život, za novú Československú republiku, za jej ľudovodemokratické, sociálne spravodlivé zriadenie, za bratstvo všetkých slovanských národov, za verné a oddané priateľstvo so Sovietskym zväzom a za spoluprácu so všetkými spojencami.

My nastupujúca slovenská inteligencia, ktorá v budúcnosti príde ako rozhodná činiteľka do verejného života, chceme tieto zásady uplatniť a zachovať, lebo len v nich vidíme možnosť šťastného rozvoja v budúcnosti.“

Július Chovan

Zjazd tiež odsúdil všetkých tých kolegov, ktorí zostali verní fašistickému režimu a bratislavskej vláde a zapisujú sa na zotročené vysoké školy, dokumentujúc tým, že stavajú osobný záujem nad hrdinský boj slovenského ľudu.

Zápis na bratislavské vysoké školy sa konal 2. októbra 1944. Povstalecká tlač, v ktorej pracovali i viacerí študenti, reagovala na oznámenie o zápise slovami (Hlas národa 28. septembra 1944):

„Slovenský akademik sa zapísal už 29. augusta, ba ešte skôr, do služieb slobodného slovenského národa, do slobodnej európskej kultúry, proti fašistom a ich pomáhačom a zamenil knihu a pero za pušku a guľomet. Slovenský akademik sa hrdo postavil bok po boku s robotníkom a roľníkom a jasne preukazuje, že náš boj je celonárodným odbojom za práva národa a spravodlivé sociálne usporiadanie.

Toto je na vojnách a búrkach histórie strašné: pohlcujú tých najčistejších. Tí sú na rade prví. Nie umelci života, ale jeho milenci, milujúci ho neopätovanou láskou. V ťažkých chvíľach im ani na um nepríde prikrčiť sa, uhnúť, chrániť si kožu. Idú ako námesační za krásnou myšlienkou a obyčajne ich to trafí rovno do čela.“

Milan Rúfus

„Alebo rovno do srdca,„ píše Milan Rúfus v úvodnom slove knihy Ondreja Sliackeho Odpusťte, mamička venovanej poézii básnikov protifašistického odboja, z ktorých mnohí sa nedožili  víťazstva.

Dnes má väčšina slovenských vysokých škôl viac poslucháčov ako bolo pred 80 rokmi všetkých študentov. Pred 80 rokmi šli vysokoškoláci do Povstania. Tí dnešní si často ani neuvedomujú, za akých obetí a v akom utrpení stáli ich predkovia v radoch odboja proti totalite a diktatúre. Dnešní študenti mali dôstojných predchodcov. Dokážu sa aj oni včas a správne zorientovať v zložitej dobe a čeliť globálnej degenerácii západnej civilizácie?

Zoznam príslušníkov VSO – štábnej roty Veliteľstva 1. Československej armády na Slovensku

(Podľa Júliusa Chovana: Vysokoškolský strážny oddiel):

Veliteľ jednotky: kpt. Miloš Cambel

Veliteľ 1. čaty: por. Mikuláš Štubňa

Veliteľ 2. čaty: por. inž. Vincent Kútik

Veliteľ 3. čaty: čatár Štefan Ragan

Veliteľ 4. čaty: por. Slávo Rozbořil

Intendanti: čatár Ondrej Oravský, čatár Juraj Bukvaj, desiatnik Juraj Plaj

Členovia: Ľudovít Andil, Miroslav Babiak, Vladimír Bahurinský, Jozef Balcar, Juraj Bobík, Miloš Bobocký, Cyril Bodický, Milan Bodický, Ratibor Bogyay, Boris Boor, Štefan Brtiš, Ladislav Bulla, Ernest Caban, Juraj Čaba, Ján Čiampor, Ján Číž, Ernest Čunderlík, Róbert Čunderlík, Juraj Drahorád, Ján Elexa, Ladislav Erdély, Ondrej Filipko, Ernest Gajdoš, Štefan Gašparík, Jozef Gatial, Ivan Geguš, Eugen Gerši, Teodor Grandtner, Karol Gritz, Andrej Halaša,  Jozef Haviar, Bohuslav Hlôška, Ivan Hlubocký, Július Horváth, Branislav Hrnčiar, Vincent Hudáček, Čestmír Hýbl, Bohumil Chmelík, František Chorvát, Július Chovan, Vladimír Chovan, Jozef Jančo, Martin Janec, Milan Janiš, Otto Juráš, Miloš Jurges, Stanislav Káles, Jozef Kapoun, Alfonz Katančič, Jaroslav Keyzlar, Kočutek Marián, Mojmír Kohút, Michal Kollár, Samuel Kollár, Bohuslav Kompiš, Dušan Kořínek, Jozef Kostolný, Juraj Košický, Jozef Kováč, Václav Kozák, Karol Korper, Cyril Kramár, Václav Krejčíř, Alojz Krivý, Štefan Križan, Rudolf Kubinec, Jozef Kubo, Martin Kusý, Juraj Kus, Elemír Lacko, Karol Lacko, Ján Lánik, Jaromír Lehocký, Tibor Ličko, Ján Lichý, Juraj Lipnický-Linder, Dezider Linder, Eduard Longauer, Tibor Lukáč, Ondrej Macko, Ján Mačuha, Ondrej Majling, Bohuslav Mandys, Záboj Mandys, Mikuláš Markus, Vladimír Matejka, Ján Medvecký, Ľudovít Medvecký, Július Mensatoris, Juraj Mihál, Michal Michalík, Jaromír Mikl, Miroslav Mikulec, Miroslav Mitánek, Rudolf Mozolány, Elemír Mydlo, Igor Nábělek, Ludvik Nábělek, Michal Olejár, Aleš Ošťádal, Emil Palúch, Ján Pavlík, Ján Pecník, Ján Petrovich, Tibor Pivko, Dušan Plachtinský, Dušan Polák, Jozef Purkert, Rudolf Rakovský, Vladimír Ročák, Vladimír Rosa, Imrich Rudaš, František Rudaš, Ján Samák, Matej Sámel, Milan Schálek, Ján Sluka, Eugen Stejskal, Karol Strnádek, Svatopluk Stuchlík, Oldřich Šámal, Ivan Šenšel, Ján Šimovček, Ján Škropek, Ernest Šmálik, Branislav Štefánek, Svetozár Štefánik, Július Štepiga, Ivan Šucha, Ivan Šurina, Pavol Švihra, Ľudovít Tesák, Ivan Tomašovič, Jozef Tót, Dušan Trávniček, Branislav Tvarožek, Živodar Tvarožek, Miloš Vacek, Július Vajda, Jozef Valentini, Matej Vanko, Juraj Vaško, Václav Vaško, Viliam Važecký, Július Vereš, Ján Vigaš, Albín Vloššák, Emil Vozár, Ján Záturecký, Ondrej Záturecký, Michal Zedník,  Ľudovít Zelienka, Miloslav Zubacký, Emil Zvarík, Peter Zyll, Ondrej Žobrák.

Ján Golian a Rudolf Viest

Príslušníci 4. čaty umiestnenej na Lúčkach v Demänovskej doline: Ivan Albiny, Dušan Albiny, František Balcárek, Vladimír Balcárek,  Gustáv Bárdoš, Cyril Bulla, Pavel Cibák, Jozef Čajnák, Vladimír Čončol, Vladimír Divoký, Ján Dropa, Peter Dropa, Ján Dzúrik, Benedikt Fencik, Viktor Gaško, Hadvižiak, Miloslav Husárik, Kalman Chovan, Vladimír Káčer, Aurel Kališ, Ján Kamhal, Henrich Klečka, Ján Klimeš, František Kňava, Gašpar Kočtúch, Michal Kočtúch, Martin Kolárik, Bohuslav Kompiš, Ján Konvit, Štefan Kováč, Karol Koza, Ján Kresák, Jaroslav Kresák, Vladimír Kresák, Ján Krivoss, Vladimír Kýbel, Pavel Lehocký, Tibor Lehocký, Milan Mandák, Adolf Matúška, Alexander Mesiar, Ján Mikuláš, Ján Mišeta, Dušan Ondráš, Ondrej Ondráš, Ján Osuský, Jozef Pánty, Ján Petrek, Ján Pivko, Jozef Porubiak, Ján Profant, Vladimír Puchý, Daniel Rajniak, Ondrej Rusko, Miloš Slivka, Vladimír Staroň, Ivan Stodola, Daniel Šlachta, Arpád Šupala, Ladislav Teren.

Príslušníci Vysokoškolského strážneho oddielu počas výcviku