Sám som zvedavý na reakcie čitateľov. A tak trochu ani neviem odkiaľ začať. Možno od Nemecka.

Plné zúfalstva a nespokojnosti hľadalo alternatívu a sebadôveru. Našlo ju v Hitlerovi. A prečo sa zrodil Taliban? Je to zložité, ale v podstate preto, lebo sa neriešili problémy ľudí. Do toho prišli fanatickí islamskí vodcovia, nereálna, ale nádej na riešenie problémov. U nás je to v podstate to isté.

Od novembra 1989 prešlo 28 rokov. Nemecko bolo po vojne strašne zničené, ale keď tam prešlo 28 rokov od vojny, písal sa rok 1973. Viem o obrovskej pomoci zo strany USA, ale aj tak. Aj nám sa už ušlo pomoci viac ako dosť. Aj my sme sa dostali ďaleko, ale ako ďaleko?

U nás zaklopal na dvere Kotlebizmus. Po štvorročnom období vládnutia v kraji neukázal nič. Priniesol len silné slová, príklon k fašizmu a ďalšie sľuby. Keď raz bude na čele vlády, potom ukáže. Je jasné, že ani on, ani Taliban, ani Hitler neznamenajú východisko.

Reálnym faktom je však to, že sa aj u nás nazbierali neriešené problémy. A mnohé sa neriešia už pridlho. Bol som na stretnutí s občanmi Pršianskej terasy. Ako poslanec VÚC, lebo viem, že tam je veľkým problémom prístupová cesta. Ten problém už mohol byť vyriešený asi dva roky. Keby sa pokračovalo v prácach, ktoré rozbehol Maňka za VÚC a Gogola za mesto. Bol pritom ešte aj súkromný investor. Kotleba všetko zmietol zo stola.

Na tvárach ľudí som videl nedôveru. Neverili veľmi tomu. A pritom za stolom sedeli poslanci, ktorých poznajú, primátor, viceprimátor, prednosta, šéf právneho. A ešte aj šéf MBB. Možno sa im čudovať? O tom, čo bude a ako sa to bude riešiť, počúvajú už 15 rokov. Už ich slová nezaujímajú. Mohlo ich síce uspokojiť to, že prišlo reprezentatívne zastúpenie, ale narástol múr nedôvery. Až natoľko, že správanie sa niektorých bolo vyslovene nevhodné.

Pokúšam sa tým ľuďom rozumieť. Teda, aj tým neprimerane naštvaným. Počuli kopu sľubov, dokonca zavádzania, stále je to však asi najzbabranejšia časť mesta. A tu zrazu prišli predstavitelia mesta, ktorí odmietali mať silácke reči a sľubovať nesplniteľné. Aj na to treba mať gule, ľuďom povedať do očí, že je to naozaj zlé. Okolo domov naozaj nič nepatrí mestu. Cesta patrí VÚC a každý pozemok, kde by sa niečo mohlo urobiť, má svojho majiteľa. Ako sa to vôbec mohlo takto stavať? Čo je za tým?

Čo teraz, aby nepokračovala talibanizácia či fašizácia? Súčasné vedenie mesta dobre vie, čo zdedilo. A hľadá riešenia. Ešte ich celkom nemá, preto nesľubuje to, čo je nereálne. Problémov je hora, ceria zuby z každého kúta. Je fakt, že konečne má mesto šťastie. Na jeho čele stoja ľudia, ktorý pomaly odhrýzajú z horkého koláča problémov. I keď, on akoby sa zdanlivo ani nezmenšoval.

Obracanie sa do minulosti je dnes kontraproduktívne. Súhlasím s tým, že to dnes nie je podstatné. Na rade je len a len riešenie problémov, ktoré spôsobili iní. Až to prinesie rýchlejší rozvoj a spokojnosť ľudí.

Ja nie som právnik, neviem sa vymotávať zo zákonov, jedno však viem určite. Sila a životaschopnosť demokracie je v morálke. Zasa viem, že všade sú príklady niečoho iného. Ale je dobre, že toto mesto dnes kráča po ceste morálky a slušnosti. A vytrvalo rieši či hľadá riešenia nahromadených problémov.