Pred pár dňami som v televízii postrehol jednu informáciu. Medaily na olympijské kry budú lemované vavrínovými lístkami. A vôbec. Vavrín sa stal symbolom oceňovania.

Vavrínový veniec, to je niečo. Ibaže som si spomenul na jedného z velikánov historickej literatúry Vojtecha Zamarovského. Vytiahol som si z knižnice dielo „Za siedmimi divmi sveta“ a ešte hrubšiu knihu „Grécky zázrak“. Niečo mi tu totiž nesedelo.

Opäť som si pripomenul, že antické olympijské hry sa podľa písomných záznamov začali v roku 776 pred našim letopočtom. Zakázal ich a zrušil zbožný kresťanský kráľ Theodosius v roku 393. Vtedy tam ešte stál jeden z antických divov sveta, socha Dia od slávneho sochára Feidia.

Išlo však o pohanský symbol, bol odvezený do Konstantinopolu – dnešného Istanbulu a tam sa stratil. V podstate lepší osud stihol veľké kvádre z chrámu Afrodity v Efeze. Tie ešte aj dnes tvoria súčasť niektorých pamiatok v Istanbule. Najmä v chráme Agia Sofia.

Neodbiehajme však od témy. V Olympii sa našli vykopávky, ktoré dokazujú, že olympijské hry boli ešte staršie. A to až o stáročia. V každom prípade podľa písomných záznamov vydržali v starom Grécku nepretržite takmer 1.200 rokov. Každé štyri roky zavládol mier zbraní, aby sa súťažilo v športe. Ešte aj pred perzskými vojnami špehovia posielali z Olympie čudné správy o Grékoch, ktorí sa nechystajú na boj, ale športujú.

Olympijský okrsok bol posvätný. Nikdy tam netiekla krv, nikdy nikto nikomu nesiahol na život. Zbrane boli zakázané. Len raz v histórii hier stratil jeden spartský vojak v plnej zbroji orientáciu a porušil zákon. Sparta za to zaplatila veľkú pokutu.

Vojtech Zamarovský smutne konštatoval, že v antike sa odkladali vojny kvôli olympijským hrám, teraz sa odkladajú olympijské hry kvôli vojnám…