A to pôvodne mal byť, na želanie rodičov, z neho farár. Ale nie, šiel do učenia. A profesijne začínal ako umývač riadu. Ibaže bol ctižiadostivý a snaživý.

Na Slovensku bola len jedna hotelová akadémia, v Piešťanoch, ale to bola za to škola, ktorá mala zvuk. Bohuš Minarovič, lebo o ňom je reč, ju úspešne absolvoval. A upísal sa službám na celý život. Rád si spomína na hotel Kosodrevina, na Boboty….ale stále sa mu málilo.

Upútal na barmanskej súťaži v Prahe a dostal sa do tímu, ktorý v roku 1967 reprezentoval československú gastronómiu na svetovej výstave v Montreale. Dnes už asi len pamätníci vedia, aká to bola vtedy sláva. Manželka bývalého amerického prezidenta pani Kennedyová vstala a tlieskala pri show s obrími čašami. Róbert Kennedy sa mu aj podpísal. 

Život šiel ďalej. Občas problémy i zostupy. Ale treba vytrvať. Učil sa jazyky, španielčinu zvládol za niekoľko mesiacov – bolo treba sa ju naučiť. Obsluhoval monacké knieža Rainiera i jeho manželku Grace Kelly, obsluhoval Omara Sharifa, bol súčasťou československej i slovenskej reprezentácie na svetových výstavách. V Monaku to zase inokedy bolo naraz až 500 milionárov.

Toto vyberám len stručne z jeho života. A čo ešte osobný, rodinný život? Univerzita Mateja Bela s pánom Minarovičom spolupracovala a výsledkom tejto spolupráce je spomienková kniha Pamäti hoteliera (Inak, vyštudoval na nej cestovný ruch). Je dobré, že sa takáto kniha zrodila. Lebo spomienky raz vyblednú a minulosť nie je dnes atraktívnou témou.

Keď prišlo na uvedenie knihy do života, kaviareň hotela Národný dom v Banskej Bystrici bola plná. Nechýbal rektor univerzity, profesori, docenti, hotelieri, osobnosti cestovného ruchu v takej sile, až si človek naplno uvedomil, že existuje aj iný svet, ako je ten plytký a povrchný, ktorý nám podhadzuje súčasnosť plná lacných “celebritiek“, ktoré sa chvália svojimi kabelkami. Je dobré, že existuje aj svet skutočných hodnôt.

Knihu aj s venovaním ja už mám (poctivo som si ju kúpil). A kto má záujem, dostane ju buď na univerzite alebo recepcii hotela Národný dom. Som rád, že sa poznám s človekom, ktorý celý život tvrdo pracoval, učil sa a nehľadal výhovorky na nepriazeň osudu. A som rád, že v Banskej Bystrici máme človeka, ktorý tak úžasne reprezentoval československé a slovenské pohostinstvo. Kiežby mal čo najviac nasledovníkov.