Máme si vybrať medzi zlodejom a idiotom. Priznám sa, že výrok v titulku asi nie je celkom môj. Prvý raz som ho použil počas novembra 1989 a neviem ani, či je presný a ani to, kto ma k nemu inšpiroval.

K úvahám na tému idiot, alebo zlodej či dokonca i vrah ma inšpirovala poslankyňa NR SR za OĽaNO Zita Pleštinská. „Intelektuálny“ výkrik hodný poslankyne tejto čudnej strany pozbieranej do značnej miery z ulice. Je tam však dosť takých, a to nielen v OĽaNO, ktorí sú ctižiadostiví a dokonca závislí na peniazoch. Sú ohlúpnutí pýchou a mocou, s ich priaznivcami aj presvedčení, že to je už na veky.

Márna nádej. Nič nie je vratkejšie ako politická kariéra. Ktovie, akú budúcnosť má napríklad pani Pleštinská, ktorá otvorene pripustila, že šěf jej hnutia a vlády je idiot. A zlodej či vrah je v jej ponímaní samozrejme Fico, prípadne už teraz aj medzi ľuďmi obľúbený Pellegrini.

Bolo tradičnou politickou chybou strany Smer, že sa odtrhla od ľudí a uverila lichôtkam. Lichotia obyčajne tí najväčší darebáci, ktorí sa takto dostali k moci. A je dobre, že sa im klepe po prstoch. Potrestať treba všetkých, ktorí porušovali a porušujú zákony.

A nielen kriminálnikov. Aj politikov, ktorí prijímajú pochybné zákony proti ľuďom. Trestnoprávna zodpovednosť sa dotkne aj tých najhlúpejších, ktorí nevedia čo schvaľujú. Teda nejde len o OĽaNO ako najvýraznejší politický výkvet tejto šialenej doby.

Všetci vieme, teda okrem stále menšej časti zmatovičovených voličov, že toto nemôže trvať ďalej, pretože Slovensku hrozí kolaps. Už nestrácame len normálne živobytie, postupne strácame aj slobodu a demokraciu. Vládnej moci už celkom chýba zdravý rozum, vymýšľa hlúposti  a hašterí sa medzi sebou miesto toho, aby riadne riadila tento štát počas koronakrízy.

Aj preto mnohí pôjdeme 17. novembra na námestia. Jedni kričať, niekto zámerne provokovať, no a ja v Banskej Bystrici sa pôjdem o tretej popoludní poprechádzať. Aj mlčiaca prechádzka, ak nás bude viac, môže mať silu.

Dnes leží na pleciach poslancov obrovská zodpovednosť. Situácia sa môže vyvŕbiť tak, že by urobili najlepšie keby sa dobrovoľne vzdali svojich obrovských a nezaslúžených príjmov. Teda keby pripustiť nové voľby, ak to vysloví dostatočný počet občnov. Trest, ktorý dostal národ za svoju naivitu, je už dostatočný.

Je to reálne? Asi nie. Tí, ktorí sa nám posmievajú súc opití mocou, musia zistiť, že okrem pochlebovačov sú tu aj inak mysliaci, že dostanú strach pred hnevom ľudu. A tak, ako sa dnes mnohí boja vyjsť na námestia, sa budú báť oni. Lebo aj „pľuvance“ do tváre bolia… 

Je najvyšší čas ukázať vôľu ľudí. Dnes je to dokonca naša povinnosť. Učíme sa demokracii, naučme aj dnešných mocných, že zastrašovanie a násilie nie je cesta. Pred nami nie je len voľba či idiot alebo zlodej. Záleží na nás, aby sme politikom slepo neverili a zbytočne im nelichotili, ale ich neustále kontrolovali. Hoc aj cez hlas ulice. KEĎ STE SI NÁS UPIEKLI, TAK SI NÁS AJ ZJEDZTE!