Zapol som si Facebook a hneď čítam, čo si to zasa ten náš psychopat vymyslel. Lenže, ja som už slobodný človek. Kašlem na to. Nepozeral som ani televíziu. Načo, aby som sa opäť naštval? To mi za to nestojí.
Bol predsa krásny slnečný deň. Tak poďme niekam. Nemusí to byť ďaleko. Len nech je tam výhľad, nech štípe mrazivé slnko. A predstavte si, človek ani tam nikdy nie je sám.
Králiky sú veľký magnet. Už pod dedinou, pred ostrou zákrutou stálo šesť – sedem áut. Pri odbočke na Králický vodopád. Ale to nie, to teraz nechcem. Tieň z nízkeho slnka mám aj doma.
Pri zavretom penzióne, na parkovisku ešte viac áut. A ľudia roztrúsení po okolí. No poďme ešte ďalej, na lyžiarsky svah. Pri zavretej rozľahlej kolibe.
Ej Bože, ktovie ako to všetko dopadne. Áut ešte viac. A desiatky ľudí. Jedni na malej prechádzke smerom do kopca, druhí, najmä s menšími deťmi pri dolnom bielom kráľovstve. Je to len nádej? Alebo sa to podarí?
Prvé zasnežovanie v každom prípade vylákalo ľudí. A potešilo najmä deti. Už sa im zažiadalo užiť si prvého snehu. A aj mne sa to páčilo. Stál som na prvom jesennom, i keď technickom snehu a vyčarúval som si atmosféru bielej zimy…
https://www.facebook.com/1659465694/videos/pcb.10215863233527965/10215863245928275
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné
Bystricoviny TV
