Hrozba psychických ťažkostí zdravotníckych pracovníkov ako spoluvýskyt aktuálnej situácie. Uverejňujeme článok z aktuálne dokončeného výskumu klinického psychológa Mgr. Matúša Kucbela a doc. PhDr. Miloša Šlepeckého, CSc., klinického psychológa, psychoterapeuta, krajského psychológa a vysokoškolského pedagóga.

Pandémia

Súčasná pandemická situácia je na našom území i vo svete aktuálne najsledovanejšou témou. Každodenne prichádzajú informácie s rastúcimi číslami počtu nakazených a tiež stúpajúce počty obetí nákazy. Spoločnosť je rozdelená na jednotlivcov a skupiny, ktorí aktuálne preventívne nariadenia dodržiavajú.

Vyskytujú sa jedinci a skupiny, ktorí si aktuálne opatrenia a celú situáciu nevšímajú. A napokon existujú jednotlivci a skupiny, ktorí sa proti opatreniam súvisiacim s epidemiologickou situáciou búria s najrôznejšími dezinformáciami a falošnými správami.

Indície k dôležitosti výskumu

Aktuálna situácia naštartovala výskum skupiny odborníkov, ktorí sa rozhodli pozrieť sa za čísla, ktoré každodenne sledujeme s ich narastajúcim trendom. Za narastajúcim počtom nakazených sa totiž nutne vyskytujú ľudia, ktorí pacientov nakazených vírusom COVID-19 diagnostikujú.

Jedná sa o zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v takzvanej prvej línii. V rámci pilotného výskumu na našom území, v čase pandémie COVID-19, tak vznikla iniciatíva zmapovať duševný stav zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pri svoje práci v permanentnom vystavení riziku nákazy.

O výskume

Výskum sa uskutočnil bezprostredne po odznení prvej vlny pandémie vírusu COVID-19 na území Slovenska. Jeho najdôležitejšou otázkou bolo skúmať či zdravotnícki pracovníci, ktorí pracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19, budú javiť známky akútnej stresovej reakcie. Výskum priniesol výsledky, ktoré tento predpoklad potvrdzujú. Výskumu sa zúčastnilo 240 zdravotníckych pracovníkov naprieč celým Slovenskom.

Čo je akútna stresová porucha?

Odborné štatistiky uvádzajú, že 50-90% populácie je vo svojom živote vystavená traumatickej situácii. Je to údaj, ktorý poukazuje na následnú možnosť rozvoja akútnej stresovej poruchy, prípadne posttraumatickej stresovej poruchy.

Akútna stresová reakcia je odpoveďou na nepríjemný životný zážitok, alebo traumatický zážitok, v ktorom človek prežije ohrozenie bezpečnosti svojho života, prípadne ide o náhlu a ohrozujúcu zmenu, odohrávajúcu sa v okolí. Akútna stresová reakcia sa nemusí vyvinúť u každého človeka, ktorý zažil nejakú traumatickú situáciu.

Závisí to od charakteru záťažovej situácie, od individuálnej zraniteľnosti a schopnosti zvládať stres. Preto bol iniciovaný výskum, ktorý skúmal prítomnosť akútnej stresovej reakcie, ako odpovede organizmu zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa dostali do kontaktu s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19.

Výsledky výskumu

Výskum potvrdil, že u zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19 došlo k prejavom akútnej stresovej reakcie. Symptómy akútnej stresovej reakcie boli potvrdené u 70% percent zdravotníckych pracovníkov, ktorí prišli do kontaktu s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19. U kontrolnej skupiny, ktorou boli zdravotnícki pracovníci, ktorí nepracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19, nebola zistená závažná prítomnosť symptómov akútnej stresovej poruchy.

Najviac sa akútna stresová reakcia prejavovala v prežívaní:

– disociatívnych symptómov (zmenené vnímanie reality, svojho okolia alebo seba samého, ktoré sa môže prejavovať napr. videním seba z inej perspektívy alebo pocitmi spomalenia času);

– symptómov vyhýbania sa (vyhýbania sa spomienkam alebo myšlienkam, prípadne tendencie k vyhýbaniu sa ľuďom, miestam, rozhovorom, činnostiam, objektom a situáciámsúvisiacim s traumatickou udalosťou);

– symptómov úzkosti a nabudenia, ktoré sa prejavujú poruchami spánku, podráždenosťou a výbušnosťou, hypervigilanciou a problémami s koncentráciou pozornosti.

Tieto naše zistenia poukazujú výraznú psychickú zraniteľnosť zdravotníckych pracovníkov, ktorí prišli do kontaktu s COVID pacientmi, čo môže následne viesť k ich zvýšenej nabudenosti, neprimeranej tendencii k vyhýbaniu sa a odpájaniu sa od reality.

Zistenia tohto rozsahu poukazujú na potrebu toho, aby táto skupina zdravotníkov bola spoločnosťou, ale aj odbornou verejnosťou vnímaná ako vysoko zraniteľná, s vysokou mierou rizika neviditeľnej stigmy v oblasti duševného prežívania.

Spoluvýskyt depresie

Výsledky výskumu potvrdili tiež, že skúmaná skupina zdravotníckych pracovníkov, u ktorých sa objavila akútna stresová porucha, vykazuje u 80% respondenotv zároveň významné zhoršenie ich nálady.

V celej výskumnej vzorke zdravotníkov je to 23 % respondentov, ktorí vo svojom prežívaní popisujú depresívne ťažkosti, odhliadnuc od toho či pracovali alebo nepracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19. U 77 % respondentov sa objavili pocity únavy s nedostatkom energie a problémy so spánkom. K zníženiu záujmu o aktivity a radosti dochádza u 46 % zdravotníkov  a u 57 % z nich sa objavila zhoršená, depresívna nálada s pocitmi beznádeje.

Porovnanie s kontrolnou skupinou

Akútna stresová reakcia sa potvrdila len u 7 – 8% zdravotníkov a depresia len u 6 % zdravotníkov, ktorí nepracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19.Ide o značne nižšie čísla výskytu ako u výskumnej vzorky zdravotníkov, ktorí boli v kontakte s pacientmi pozitívnymi na ochorenie COVID-19.

Vek a rod zdravotníkov, ich zvládanie

Pozoruhodným zistením nášho skúmania je, že so stúpajúcim vekom prítomnosť úzkostných a depresívnych príznakov klesá. Zdá sa teda, že psychickými problémami sú ohrození skôr mladší zdravotníci, kým ľudia pracujúci v zdravotníctve dlhší čas si už na zvýšenú záťaž zrejme zvykli a vytvorili si lepšie mechanizmy, ako ju zvládať.

Výskum tiež potvrdzuje, že ženy v zdravotníctve sú náchylnejšie na afektívne poruchy v súvislosti s aktuálnou epidemiologickou situáciou, než ich kolegovia, muži.

Mgr. Matúš Kucbel

Záver

Liečba pacientov s COVID-19 prináša u zdravotníckych pracovníkov ďalšiu výraznú stresovú záťaž s nebezpečenstvom vzniku psychických ťažkostí ako sú akútna stresová porucha a depresia. Ohrození sú skôr ženy a mladšie vekové ročníky. Preto je potrebné upriamiť pozornosť aj na systémové riešenie psychického stavu zdravotníkov na našom území.

Potrebujeme vypracovať program na prevenciu, diagnostiku a včasnú intervenciu psychických ťažkostí zdravotníckych pracovníkov, vytvoriť sieť odborníkov z oblasti klinickej psychológie a psychoterapie, ktorá by slúžila k posilneniu psychického zdravia lekárov, sestier a celého zdravotníckeho personálu.

doc. PhDr. Miloš Šlepecký, CSc.