Z aktuálnej mediálnej kauzy „Bašternák“, ktorú opoziční politici spojili s odvolávaním ministra vnútra, som si zapamätal meno mladého bankového úradníka Rybaniča. Tento „hrdina“ neodolal pokušeniu a u svojho zamestnávateľa nazrel do účtov záujmových osôb, aby tieto osobné informácie podliehajúce bankovému tajomstvu odovzdal opozičnému politikovi, ktorého je asistentom, aby ich tento posunul médiám.

Zaujalo ma to preto, lebo aj ja mám účet v Tatrabanke. Čo keď sa v Banskej Bystrici znepáčim nejakému miestnemu bossovi, že o ňom zle píšem? Ten nahovorí kamaráta v banke, aby sa mrkol na môj účet a potom niekto zverejní informáciu, kto mi poslal peniaze na účet.. Začínam vážne uvažovať o tom, či si nezruším svoj bankový účet.

Obzvlášť potom, čo na poslednom protestnom mítingu v Košiciach vystúpil onen Rybanič. Dav ho privítal ako politického väzňa a hrdinu. Počas jeho prejavu ľudia tlieskali a skandovali po každom slove, čo inokedy prísni mediálni strážcovia demokracie v našom štáte brali ako správnu vec…

Stále si myslím, že žijem v demokratickom štáte, v ktorom platia tradičné európske pravidlá. Aj napriek tomu, že nie všetko na Slovensku funguje tak, ako by malo. To však neznamená, že ktokoľvek z nás bude brať svojvoľne právo do vlastných rúk aj za cenu porušovania zákona a ešte bude považovaný za hrdinu.

Ak ľudia v tejto krajine začnú schvaľovať nezákonné metódy získavania a zverejňovania osobných informácií podliehajúcich bankovému tajomstvu, tak potom tu niekto vedome či nevedome vnáša do ešte stále demokratického systému anarchiu a v princípe rozkladá tento štát.

Pokiaľ to prejde Rybaničovi a podobným „slovenským Assangom či Snowdenom“ beztrestne a nezvýši sa ochrana bankových klientov pred takýmito neoprávnenými zásahmi , tak naozaj vyberám peniaze z banky. Nemám totiž žiadnu záruku, že nabudúce sa to nestane mne alebo niekomu inému.      

Politické ospravedlňovanie takéto konania, akože dotyčný bankový úradník konal na vlastnú päsť preto, lebo na Slovensku sa nedá veriť nielen ministrovi vnútra, ale ani polícii, prokuratúre či súdom, je len čírym populizmom nebezpečným pre demokraciu.

Presne to pomenovala sociologička Silvia Porubänová:

„Pre mňa ako občianku je v tomto prípade zásadnejšia skôr iná vec a to údajný únik informácií z Tatrabanky. Zaujíma ma to ako precedens a nejde o to, či je to Kaliňák alebo ktokoľvek iný.

Či v politickom zápase pripustíme, aby asistent poslanca, ktorý nepredstavuje žiadnu zákonodarnú moc,  je len zamestnanec a zároveň pracuje aj v komerčnej banke, môže narušiť bankové tajomstvo a ochranu klientov. Nahliadanie do osobných účtov a vyťahovanie informácií bez vedomia banky alebo orgánov činných v trestnom konaní je nebezpečný precedens.

Podozrivé pohyby na konkrétnom účte sú pre mňa až druhoradé, i keď sa mi zdá smiešne, aby podpredseda vlády páchal trestnú činnosť cez účty vo svojej bratislavskej banke.“