Všetci nakupujeme podľa nejakých preferencií – s ohľadom na cenu, zvyk, praktickosť, čas. Častokrát však pritom zabúdame na ekologický aspekt. Neuvedomujeme si, že nakupovanie negatívne prispieva ku zmene klímy a obsah našich nákupných košov sa neraz mení na obsah smetných košov.

Komunálny odpad

Veľa napovedajú aj aktuálne čísla, podľa údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2022 na Slovensku vytvorili 2,6 mil. ton komunálneho odpadu. Je to priemerne 478 kg na osobu, čo predstavuje približne 1,3 kg odpadu na deň.

Odpad je starý ako ľudstvo samo. Zásadne sa však zmenil jeho charakter. Archeológovia o niekoľko storočí namiesto pamiatok vyhrabú spod zeme nevábny obsah našich košov a súčasných skládok, na ktorých stále končí takmer 39,5 % komunálneho odpadu. Ak sa na to pozrieme inak, v koši vlastne nekončí odpad, ale cenné suroviny, z ktorých sa veci vyrábajú (drevo, ropa, bauxit, železná ruda a iné).

V koši končí v prenesenom zmysle slova aj všetka energia, ktorá sa spotrebuje pri ťažbe surovín, výrobe a preprave produktov. Do koša vyhadzujeme aj vodu, ktorá sa spotrebuje pri pestovaní základných surovín, pri výrobe či preprave.

Riešenie problému s odpadom majú v rukách rôzne skupiny ľudí. Úlohou politikov je prijať prísnejšie normy a zákony s cieľom zabezpečiť vyšší podiel recyklácie odpadu, či zákaz používania určitých (hlavne jednorazových) výrobkov. Úlohou výrobcov je prejsť na model obehového hospodárstva, čiže model produkcie a spotreby, v rámci ktorého sa veci bezhlavo nevyhadzujú, ale sa zdieľajú, požičiavajú, opätovne využívajú, opravujú a recyklujú dovtedy, pokiaľ sa to dá.

Týmto spôsobom sa zvyšuje životnosť produktov a znižuje odpad. Vo vlastných rukách to však máme aj my – spotrebitelia. Výrobcovia vyrábajú to, čo ľudia kupujú. Ak začneme odmietať jednorazové výrobky, neekologické obaly či nekvalitné produkty, nepriamo donútime výrobcov zmeniť ich modely výroby.

Existujú bezobalové obchody, lokálne trhy, predaj z dvora, čapovaná drogéria, výrobky s certifikovanými environmentálnymi značkami, ktoré zaručujú zdravotnú či ekologickú nezávadnosť, ale aj spravodlivý obchod. Často sa už v súčasnosti stretávame aj s pojmom zero waste (život bez odpadu), čo je životný štýl zameraný na znižovanie tvorby odpadu.

Ako spotrebitelia máme v tomto smere obrovskú moc, naša sila spočíva v tom, čo vkladáme do svojich nákupných košov.

Skúste  (nielen) počas marca nakupovať strategicky, ako radí aktuálna výzva z kampane KlímaTYzuj sa, ktorej autorom je Slovenská agentúra životného prostredia.

Výzva: Zvoľte si stratégiu

Postup výzvy:

1. V priebehu marca sa zamerajte na jednu z nasledujúcich nákupných stratégií:
2. nakupujte bez obalu – v bezobalových obchodoch alebo v bežných obchodoch do vlastných nádob a vrecúšok
3. uprednostnite výrobky s certifikovanými enviroznačkami – napr. Európsky kvet, Eurolist, Fairtrade, Ecocert, Environmentálne vhodný produkt a ďalšie
4. nakupujte u lokálnych výrobcov – v najbližšom okolí, preferujte slovenské produkty
5. nenakupujte nové veci – vymeňte, darujte, požičajte
6. Prekročte svoju komfortnú zónu, všímajte si, čo nakupujete a buďte dôsledný.
7. Odfoťte, ako sa vám darilo, napíšte krátku správu o svojej novej skúsenosti a pridajte informáciu, či sa strategické nakupovanie pretaví do vášho bežného života aj po uplynutí výzvy.

Odborným garantom marcovej témy je Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska. Registrovať sa do výzvy môžete tu: https://www.ewobox.sk/sazp/klimatyzuj-sa/nenakupujem-do-smetneho-kosa.