Prinášame Vám niekoľko slov dlhoročnej ochrankyne nášho štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marice Pirošíkovej k tomu, prečo by mal Ústavný súd SR naďalej disponovať právomocou rozhodovať o súlade ústavných zákonov s Ústavou SR. Vládna koalícia sa snaží prijatím ústavného zákona oklieštiť právomoci Ústavného súdu.

Vládna snaha o zmenu ústavného zákona v skrátenom legislatívnom konaní

Vláda Igora Matoviča, ktorá disponuje v parlamente „nebezpečnou“ ústavnou väčšinou hlasov 95 koaličných poslancov, chystá veľké zmeny v ústavnom zákone v rámci reformy súdnictva, ktoré majú platiť už od januára 2021. Vládna moc chce zároveň ubrať Ústavnému súdu z jeho právomocí.

Slovenský parlament

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková chce v súvislosti s predlžovaním núdzového stavu v skrátenom legislatívnom konaní meniť ústavný zákon tak, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Dnes ho totiž možno vyhlásiť len v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutý čas a najdlhšie do 90 dní. Rokovať o tom budú poslanci NR SR už v najbližších dňoch.

„Keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav,“

povedala  Mária Kolíková pre médiá.

ministerka spravodlivosti Mária Kolníková

JUDr. Marica Pirošíková 

V súčasnosti sa rozhoduje v skrátenom legislatívnom konaní aj o tom, či sa poprie právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o súlade ústavných zákonov s Ústavou SR. K uvedenému najskôr poznamenávam, že takýto zásadný návrh mal byť predložený v rámci  riadneho pripomienkového konania a nie v skrátenom konaní počas núdzového stavu.

Vylúčenie akýchkoľvek ústavných zákonov zo súdneho prieskumu ich súladu s Ústavou SR by malo za následok vylúčenie úlohy Ústavného súdu SR vykonávať ochranu ústavnosti a to najmä v situácii, ak by Národná rada SR príslušnou väčšinou prijala ústavný zákon, ktorý by obsahoval protichodné ustanovenia s Ústavou SR, pričom by nešlo o ústavný zákon predstavujúci jej priamu zmenu či doplnenie, alebo by prijala ústavný zákon, ktorý by napádal základné princípy ústavy (tzv. materiálne jadro) a prekročil by rámec spoločenskej zmluvy, ktorá ústavodarcu obmedzuje mocou konštitutívnou.

Ústavný súd SR

V právnom štáte podľa môjho názoru musí existovať mechanizmus, ktorý bude prípadné excesy ústavodarcu eliminovať či aspoň tlmiť, a práve to je úlohou ústavného súdnictva. V tomto ohľade upozorňujem na ministerkou spravodlivosti avizovanú zmenu ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

Vyjadrujem vážne obavy, či po súčasnej aktivite ústavodarcu nedôjde následne k tomu, že bude tento ústavný zákon významne zasahujúci do základných práv a slobôd zmenený tak, že budú úplne popreté niektoré práva zaručené ústavou, napr. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone protiepidemických opatrení počas núdzového stavu. Ústavný súd SR však už nebude môcť vôbec zasiahnuť.

Európsky súd pre ľudské práva

V tomto ohľade poukazujem na prípad Minerva Mills Ltd. a Ors. v. Unionof India and Ors. (AIR 1980 SC 1789), v ktorom indický Najvyšší súd jednomyseľne rozhodol, že právomoc parlamentu zmeniť ústavu je ústavou obmedzená. Parlament preto nemôže vykonávať túto obmedzenú právomoc, aby si udelil neobmedzenú moc.

Väčšina súdu tiež uviedla, že  právomoc parlamentu meniť nie je silou ničiť. Parlament preto nemôže poprieť základné práva jednotlivcov vrátane práva na slobodu a rovnosť. Rozhodnutie zrušilo oddiely 4 a 55 zákona o ústave (štyridsiaty druhý dodatok) z roku 1976, ktorý bol prijatý počas stavu núdze Indirou Gándhíovou.

Indira Gándhiová

Ako bývalá zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) som negatívne vnímala skutočnosť, že v súvislosti s konaním o individuálnej ústavnej sťažnosti nebolo možné iniciovať konanie o súlade právnych predpisov.  

Vítam preto navrhovanú možnosť fyzických alebo právnických osôb vyvolať konanie o súlade právnych predpisov v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou. V  tomto ohľade je ale zaujímavé, že účinnosť tohto ustanovenia má nastať až v roku 2025. Jednotlivci sa môžu v prípadoch porušení ich základných práv a slobôd spočívajúcich v právnom predpise v súčasnosti obrátiť len priamo na ESĽP.

Na vnútroštátnej úrovni tak nemajú až do roku 2025 žiadny účinný vnútroštátny prostriedok nápravy, čo sa stáva osobitne významným práve v čase vyhláseného núdzového stavu a s tým súvisiacich významných zásahov do ľudských práv a základných slobôd majúcich pôvod v právnom predpise.

Európske právo