Bystrický historik Jozef Ďuriančik napísal štyri časti o živote významného maliara Dominika Skutezkého, ktorého sté výročie smrti si tohto roku pripomenieme. Prinášame II. časť jeho biografie o viedenskom, benátskom a banskobystrickom období nášho slávneho maliara.       

Viedenské obdobie – Čas portrétnej tvorby (1871 – 1875)

Dominik Skutezký zamieril z Mníchova do Viedne, s ktorou ho spájalo prvé samostatné umelecké

pôsobenie. V tom čase navštívil svoju najstaršiu sestru Júliu na Záhorí. Počas tohto pobytu vytvoril dva obrazy:  Krajinu pri Zohore (1872) a V nedeľu ráno (1873), ktoré mu pripomínali ranné detstvo.

Vo Viedni sa venoval predovšetkým portrétnej tvorbe na objednávku, ďalej portrétom matky, sestier a prvým portrétom Cecílie Löwy, ktorá ho upútala svojou prirodzenou krásou. Dospievajúca Banskobystričanka prišla na začiatku 70. rokov 19. storočia do Viedne, aby u svojho strýka – otcovho brata získala poznatky o krajčírskom salóne. Bola ubytovaná u svojho príbuzného, ktorého manželka – Babeta bola sestrou Dominika Skutezkého.

Portrét Cecílie Löwy

Vo Viedni vystavoval D. Skutezký prvýkrát v Dome umelcov  – Künstlerhause v roku 1875. Jeho žánrový obraz  Ľudová madona z tejto výstavy zakúpil jeho príbuzný, brnenský továrnik a zberateľ Arnold Skutezky. V Brne zostal Dominik niekoľko mesiacov, kde pracoval na portrétnej tvorbe známych Arnolda Skutezkého.

V zbierke Múzea města Brna sa  zachoval  aj Skupinový portrét, ktorý je datovaný umelcom v roku 1878. Žiaľ Portrét Anzelma Rotschilda, ktorý mu otvoril cestu k portrétovaniu viedenskej aristokracie sa nezachoval.

Skupinový portrét

Benátske obdobie  –  Získanie uznania 1875–1889

Možnosť plnšieho profesionálneho uplatnenia a prehĺbenie teoretických a praktických poznatkov v oblasti renesančnej maľby priviedli Skutezkého do Benátok. V prenajatom byte a ateliéri na Campo Manin 4294 maľoval v duchu v tom čase módneho benátskeho žánru: chrámové interiéry s osamelo sa modliacimi ženami, Benátčanky v parádnych krojoch, usmievavých starcov a statných gondolierov.

O tom, že sa Dominik Skutezky (v Benátkach používal krstné meno Domenico – Dco) vyrovnal vtedajším benátskym  maliarom – Favretta, Nona, Cremona, Bianchi, svedčí záujem svetovo známych komerčných galérií o jeho obrazy: Thomasa Goupila z Paríža, Olafa Wijka z Göteborgu a najmä Thomasa Wallisa, majiteľa  French Gallery z Londýna. Zručnosť Skutezkého sa prejavila počas návštevy T. Wallisa v Benátkach v roku 1886, kedy namaľoval pre londýnskeho obchodníka za 24 hodín obraz  Souvenir de Venis  –  Spomienka na Benátky.

Najkrajšej

Scény z mestského života na pozadí slnkom prehriatych benátskych chrámov urobili zo Skuteckého žiadaného maliara. Na druhej strane každú voľnú chvíľu venoval  štúdiu svetla a tieňa v dielach majstrov neskorej renesancie.

Cecílie Löwy sa stala majstrovou osudovou, ženou. V Bratislave 29. mája 1881 sa romantická láska transformovala na vyšší level – Cecília sa stala manželkou Dominika Skutezkého. V Benátkach aktívne pomáhala manželovi v jeho umeleckej činnosti. Keďže ovládala cudzie jazyky, prevzala osobnú korešpondenciu, objednávky a expedíciu obrazov.

Novomanželia sa vybrali na svadobnú cestu do neďalekých Štajerských vrchov, kde majster nezaháľal. Ešte pred samotným obradom stihol Dominik Skutezky namaľovať prvé portréty manželkiných rodičov. Priamo v Grazi vytvoril obrazy Vnútro chrámu v Grazi a Štajerské vohľady. Posledné roky pred ukončením benátskeho pobytu doznievala na jednej strane maľba určená pre obchodné účely, na strane druhej majster vytvoril obrazy, ktoré patria k vrcholom jeho umeleckej kariéry: Víťaz regaty 1885.

Víťaz regaty

O tom, že sa  postupne prepracovával  k vrcholnému európskemu uznaniu, svedčí fakt, že jeho práce sú v tom čase reprodukované v popredných európskych časopisoch:  Empórium, La revue de ľart ancien et moderne, Die Kunst, Müvészet, že vystavuje svoje obrazy vo Viedni: v rokoch 1876, 1877, 1880, 1886, 1888, 1889; v Prahe: v 1877, 1878, 1884; v Budapešti v 1877, 1878, 1885-88, 1890; v Benátkach: v 1887; v Mníchove v 1888; v Paríži v 1888 a v Temešvári v 1888. Jeho obrazy získavajú do svojich zbierok  svetoznáme  galérie: Galéria Moderna v Ríme, French Gallery v Londýne, Pinakothéka v Mníchove, Schönbornova galéria vo Viedni, Dom umelcov v Prahe, Szépmüvészet Múzeum v Budapešti.

Je to čas, keď paleta Skutezkého nestačí uschnúť, ale tiež čas, keď začína na vrchole umeleckých a fyzických síl uvažovať o budúcnosti svojej rozrastajúcej sa rodiny. Hmotne zabezpečený umelec si v tomto čase môže vybrať miesto kdekoľvek v Európe. Obchodné kruhy a odborná verejnosť sú na jeho strane. V rokoch 1883 – 87 striedavo žije v Benátkach, Viedni a Banskej Bystrici.

Prvé deti Skutezkého prichádzajú na svet vo Viedni, týka sa to prvej dcéry Zerline (1881) a neskôr aj prvého syna Alexandra (1883).  Štvorčlenná rodina sa cíti vo Viedni stiesnene, a preto prvýkrát vycestuje k rodičom Cecílie do Banskej Bystrice, kde sa vo februári 1885 narodil druhý syn Ferdinand. Koniec leta roku 1885 trávi rodina Dominika Skutezkého na južných svahoch Nízkych Tatier v objatí Starohorských vrchov. Potom sa do leta roku 1886 ubytujú v meste v prenajatom jednoposchodovom dome na rozhraní Dolnej ulice a Huštáku.

Počas prvého pobytu v meste pod Urpínom maľuje Dominik Skutecký tamojšiu krajinu Pobrežie Hrona pri Banskej Bystrici, Žena na žatve a najmä rodinné portréty (manželku,manželkiných rodičov a ich príbuzných).

Podobizne Skuteckého svokrovcov

Návšteva D. Skutezkého nezostala nepovšimnutá zo strany najbohatšej rodiny v meste. Sestra baróna Radvanského, barónka Mária Nyáry si objednala u benátskeho majstra dva portréty. Väčší  obraz sa menuje Portrét barónky Márie Nyáry, menší  Dáma s vejárom je majetkom SNG v Bratislave, podobne ako štúdia – Podobizeň Pirošky Radvanskej, ktorá predchádzala vytvoreniu  obidvoch portrétov. Okrem toho majster v priebehu roka namaľoval obrazy Matka s deťmi, Prsteň milého, Jarmočné a Cigánka so šípkovou ružou. Z tohto obdobia pochádza aj známy rodinný portrét Kálmana Mikszátha s druhou manželkou Ilonou.

Príchod slávneho benátskeho majstra zaznamenala aj miestna tlač. Prvého októbra 1885 Národnie noviny napísali: „Slovák umelec vo Venecii. Od roku 1875 pracuje vo Venecii Dominik Skutecký, maliar genrový, a vydobýva si dobré meno. Pochádza z Gajár pri Malackách a slávna obchodná firma v Londýne, Wallis, je jeho stálym odberateľom. Maľuje italské genrové obrázky – Gajaran. Tak miznú naše talenty. Chybí len to, aby si ho Maďari anektovali“.

Pobožnosť

Návrat rodiny do Benátok urýchlila na sklonku leta v roku 1886 návšteva známeho obchodníka s obrazmi Thomasa Wallisa z Londýna.

O krátky čas, začiatkom roku 1887, odprevadil D. Skutezky manželku s deťmi opäť do Banskej Bystrice. Manžel prišiel za rodinou koncom leta. Počas tohto pobytu prvýkrát navštívil najstarší priemyselný podnik  v meste – Medený hámor a vytvoril prvý zo 63 obrazov s námetom medeného hámra – Z bystrického medeného hámru.

Okrem neho vytvoril nový portrét manželky – Podobizeň manželky a obraz Zadumaná čipkárka s námetom, ktorý odpozoroval na Španej Doline. Na jeseň roku 1887 sa rodina vrátila do Benátok, aby nasledujúce leto opäť pobudla v B. Bystrici, kde Skutezky vytvoril dva obrazy Zaujímavá rozprávka a Autoportrét. Bol to posledný prázdninový pobyt Dominika Skutezkého s rodinou v B. Bystrici.

Portrét manželky

Banskobystrické obdobie  –  Na vrchole slávy (1889 – 1921) 

Vypuknutie epidémie moru v Benátkach na sklonku roku 1888 urýchlilo rozhodnutie majstra Skutezkého opustiť pobrežie Jadranu a usadiť sa v čarokrásnom prostredí a silnom rodinnom zázemí manželky. Potom, ako celá Skutezkého rodina prešla vyšetreniami vo viedenskej nemocnici a získala osvedčenie, že benátsky mor nepostihol ani jedného člena rodiny, usadzuje sa v roku 1889 natrvalo v meste pod Urpínom.

V Banskej Bystrici sa v tomto čase prehlbuje maďarizačný útlak, ale tiež zrovnoprávňuje židovské náboženstvo v Uhorsku. To prispieva k povzneseniu židovskej komunity v meste.

V hámri

Industrializácia prispieva k rastu obyvateľstva:1890 – 7 485;1900 – 8 681; 1910 – 10 240; 1920 – 10 278 ale na druhej strane sa mesto maďarizuje. V roku 1850 bolo v Banskej Bystrici 44 Maďarov;  v roku 1918 ich bolo 5 262, pritom  Slovákov 4 221.

Prvoradou sa stáva otázka bývania. Päťčlenná rodina sa uskromňuje u manželkiných rodičov, ale čoskoro sa nasťahuje do dobre známeho bytu s balkónom na konci Dolnej ulice, kde boli ubytovaní počas ich prechodného pobytu v meste.

V hámri

Majster palety navrhuje budúce rodinné sídlo. Dom mal byť renesančným, pretože toto obdobie považoval maliar za umelecky najdokonalejšie.  Výtvarné predstavy majstra Skutezkého pretlmočil do novorenesančnej vily benátskeho štýlu banskobystrický staviteľ Adolf Holesch (1838 – 1908). Bol to prvý dom na Hornej ulici po asanácii Hornej brány. Miesto si vybral preto, pretože  mal z okna ateliéru  rozsiahly výhľad na okolité kopce a okolo domu rozsiahlu záhradu pre oddych dospelých a hry detí.

Obaja umelci si veľmi dobre rozumeli. Adolf Holesch svoj voľný čas venoval maľovaniu a majster Skutezky mu v tom výrazne pomáhal. Priečelie vily vyzdobil samotný majster sgrafitovou výzdobou, portrétmi Rafaela a Tiziána   a so životnými heslami ARS ET AMOR, LABOR ET GLÓRIA  –  UMENIE A LÁSKA, PRÁCA A SLÁVA.

Vila Skuteckých

Dominantnú úlohu na priečelí zohrávala socha alegorickej ženskej postavy – múza maliarstva. Reprezentatívnosť vily sa prejavila hlavne na uličnom priečelí. Jednoposchodová vila mala na prízemí  i na poschodí  po dve obytné miestnosti v tvare písmena L, v ľavom trakte budovy boli komunikačné priestory, kuchyne  a hygienické zariadenia.

Hlavný vstup na ľavej strane viedol k obytným priestorom rodiny na prízemí a ku schodisku k zimnej záhrade a  uctievanej pracovni pána domu  k  ateliéru. .Maliar tu nielen portrétoval mnohé významné osobnosti vtedajšej oficiálnej ako aj neoficiálnej spoločnosti, ale aj prijímal návštevy svojich kolegov a svojich blízkych priateľov:  Svoj ateliér niekoľkokrát  verne zobrazil buď so svojim  autoportrétom alebo ako pozadie žánrovej maľby.

Autoportrét

Žiaľ tragické obdobie holokaustu sa dotklo aj priamo rodinných príslušníkov D. Skuteckého čo sa prejavilo o. i. v tom, že akékoľvek fotografie a grafická dokumentácia pôvodného stavu vily a jej interiérov sa nezachovali.

Pôdorys vily bol zapísaný už  v roku 1971 do zoznamu NKP pod číslom Ss 2626. V roku 2011 bola do zoznamu Národnej kultúrnej pamiatky zapísaná aj priľahlá záhrada. Objekt j figuruje pod názvom Vila Dominika Skuteckého s areálom.

V roku 1994 bola na priečelie budovy osadená tabuľa od Mikuláša Palku tohoto znenia:  TENTO DOM POSTAVIL V  ROKU 1896 DOMINIK SKUTECKÝ, VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ MALIAR, KTORÝ TU ŽIL A PRACOVAL AŽ DO SVOJEJ SMRTI 13. III. 1921.

Pri vchodových dverách rodinnej vily bola odhalená v roku 2 000 pamätná tabuľa od Stanislava Troppa V TOMTO DOME SA NARODIL SPISOVATEĽ A DRAMATIK PETER KARVAŠ 25. 4. 1920.  MESTO BANSKÁ BYSTRICA 28. 11. 1999.