František Berchtold bol trnavský rodák. Narodil sa 24. júna 1730 t. j. pred 190 rokmi. S jeho menom je spojený vznik banskobystrickej diecézy – biskupstva, preto skôr než sa budeme venovať jeho biografii, pripomeňme si základné údaje o vzniku biskupstva.

Banskobystrické biskupstvo

Územie terajšieho Banskobystrického  biskupstva bolo súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. schválil  13. marca 1776 bulou  „Regalium principum“ utvorenie banskobystrického, spišského a rožňavského biskupstva.

Mária Terézia dala do vena  biskupstvu niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Sv. Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol  v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal nebeským patrónom biskupstva. Novozriadenej katedrálnej kapitule bolo určených 6 kanonických miest.

Kto bol prvý banskobystrický biskup

Barón z Ungerschützu prepošt bratislavskej  prepozitúry (prepošstva). Celým menom gróf František Peter Pavol Ignác Berchtold z Uherčic, šľachtický prídomok von und zu Ungarschitz (barón z Ungerschützu).

Príchod prvého biskupa so slávnostným sprievodom dňa 28. októbra 1776 do nového sídla bolo zaznamenané nasledujúcim spôsobom: „Najprv ho privítali v Kremničke, odkiaľ sa previezol na koči až po mestské hradby. Do mesta vstúpil na bielom koni cez Dolnú bránu za búrlivých ovácií miestnych obyvateľov, ktoré umocňovalo vyzváňanie zvonov a zvuky delových sálv.

Vo farskom kostole v mestskom hrade zaspieval Te Deum a požehnal prítomných. Na druhý deň ráno slávnostný ceremoniál pokračoval uvedením Berchtolda do biskupského úradu a slávnostnou svätou omšou vo farskom kostole.“

Biskup František Berchtold  po svojom nástupe do funkcie vykonal všetky počiatočné organizačné práce v novovzniknutom biskupstve. Potom na jeho podnet musela mestská rada odstrániť spred jeho okien nástroje spravodlivosti – pranier a klietku hanby.

Budovu kolégia na banskobystrickom námestí neprijal za rezidenciu a ponechal ju pre kanonické byty sídelnej katedrálnej kapituly kanonikov. Mesto mu preto  ponúklo   pôvodný Sturzerovský dom – starý dom banskej komory (dnes Námestie SNP č. 19), ktorý rovnako nový biskup neakceptoval  a na jeho mieste  ním postavená nová biskupská  budova bohužiaľ v roku 1783 ľahla popolom.

Bola to veľká tragédia. Počas rekonštrukčných prác  býval  biskup v dome č. 11 v Lazovnej ulici v tzv. Bottovom dome. Po ukončení prác na znovuvybudovanom biskupskom paláci (stavbu financoval so svojich súkromných a rodinných  zdrojov) nechal nad vstupnú bránu biskupského paláca v Banskej Bystrici umiestniť nápis v latinčine tohto znenia: „Mária Terézia, cisárovná vdova, kráľovná Uhorska, ustanovila dve časti tohto biskupstva, ktoré 3. mája 1783 požiarom zhubným pre celé mesto bolo zničené. Banskobystrický biskup František  z kniežatstva Berchtold ho dal na svoje útraty obnoviť a ostatnú časť priečelia od základov vybudovať. A celé to dokončil v roku 1787 .“

Rovnako nechal opraviť  kaštieľ v Žiari n/ Hronom.  Dal pri ňom vysadiť park a zriadiť ovocnú záhradu. Zomrel  14. augusta 1793 v biskupskej rezidencii v Žiari n/Hronom a je pochovaný v tamojšej  hrobke banskobystrického biskupstva.

Wikipédia pri jeho mene  uvádza, že bol  hlavou prvej slobodomurárskej lóže v Banskej Bystrici, tento údaj je však nesprávny. Veľmajstrom prvej banskobystrickej lóže bol plukovník vo výslužbe Ladislav Radvanský.