Od 1. januára 2017 môže vo vlakoch vo vlakoch a na železničných staniciach vykonávať dohľad nad verejným poriadkom iba polícia alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy či prepravcom. Túto zmenu prináša novela zákona o dráhach, ktorá na Nový rok stala účinnou.

Novela zákona v praxi na železnici

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská k novele zákona, ktorá je namierená najmä proti samozvaným hliadkam Kotlebovej ĽSNS osobných vlakoch, povedala:

„Nikto nemôže nahrádzať v tomto štáte políciu, ani sa tak tváriť. Akúkoľvek aktivitu, ktorá má chrániť občanov, pokiaľ ide o ich majetok, život a zdravie, bude môcť vykonávať len polícia alebo subjekt, ktorý má príslušné poverenie od železníc. Nedodržanie tejto právnej úpravy bude sankcionovateľné.“ 

Železničná spoločnosť Slovensko vo svojom novom cestovnom poriadku určila, že bez písomného povolenia je v jej vlakoch zakázané vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s hromadnou osobnou dopravou a poskytovaním služieb spojených s prepravou verejnosti ani s platným cestovným dokladom.

Názory bývalého policajného prezidenta Spišiaka

Nad tým, či toto zákonné opatrenie zamedzí pôsobeniu „zelených“ hliadok vo vlakoch, sa v HNtelevízii zamyslel bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak:

„Títo chlapci v hliadkach sú obyčajní občania so silnejším vzrastom a zelenými tričkami s nápisom politickej strany. Sú to v podstate chudáci, ktorí by sa inak nevedeli v živote uplatniť. Oni potrebujú uznanie, aby sa ich niekto bál, dôveroval im alebo sa na nich spoliehal. Normálnym životom si to nevedeli vydobyť, tak ich ovplyvnilo pôsobenie pána Kotlebu a jeho názory. Cítia, že ľudia sa ich boja a možno niektorí očakávajú ich pomoc, zrazu sú dôležití.“

Podľa Spišiaka by bolo potrebné eliminovať ten pocit, ktorý ich motivuje byť vo vlakových hliadkach. To sa nedá robiť represiou, že ich polícia vyberie z vlaku či použije silu na ich spacifikovanie:

„Na druhý deň budú z nich ešte väčší hrdinovia, oni na to čakajú, aby si ich ľudia za toto vážili. Občania sa v niektorých prípadoch dokonca tešia, že sú tam tie hliadky, lebo vidia neprispôsobivých cestujúcich. Preto by polícia a ďalšie orgány štátu mali pôsobiť tak, aby sa neoplatilo obliecť si zelené tričko a robiť záchrancu ľudí vo vlakoch, aby toto bola hanba. Nie byť policajtom a nemať o právo urobiť nič. Hliadky politickej strany pri udržiavaní verejného poriadku nemajú žiadne práva, iba si ich v prípade Kotlebovej ĽSNS uzurpujú. Využívajú to, že nie je presne definované, čo je propagácia politickej strany.“

Boj s extrémizmom

Bývalý policajný prezident si myslí, že politické hliadky vo vlakoch budú obchádzať aj platnú novelu zákona. Na druhej strane považuje za dôležité bojovať s extrémizmom, ale nie demonštráciou sily pri verejných zhromaždeniach extrémistov, keď ich obkolesia špeciálne policajné jednotky v nepriestrelných vestách.

„Zbytočne sa tak vzbudzuje dojem, že týchto ľudí sa treba báť alebo sú tak nebezpeční, že tu musíme byť vo viacnásobnej prevahe a strážiť to, ale nemôžeme urobiť v podstate nič. Prilákame tam aj tých chudákov, čo predtým neboli extrémisti, ale potrebujú obdiv kamarátov. Peniaze, drahé autá ani vzdelanie nemajú, tak čím vzbudia ten obdiv. Len tým, že budú patriť k nejakej skupine, kvôli ktorej tu polícia a médiá robia manévre, robíme im tak nábor nových členov,“

tvrdí Spišiak.

Lepšie by to bolo bez kukláčov a bez špeciálnych síl, ale skôr v nenápadnej forme vyčkávať na blízku s pripravenosťou na policajný zásah, keby to bolo potrebné a nevyhnutné. To extrémistom nezaručí publicitu, o ktorú im ide v prvom rade.

Jaroslav Spišiak dodáva:

„Nie budovať im reklamu, ale degradovať ich pôsobenie v očiach verejnosti. Nestoja za to, aby sme sa nimi vôbec zaoberali, ale musíme byť pripravení zasiahnuť pri porušení zákonov tejto krajiny. Keby nemali publicitu, tak pre veľa mladých ľudí by nemalo zmysel byť extrémistami. Nemalo by čo pôsobiť na ich ego, že sa ich ľudia boja. Oni nemajú žiadny svetonázor, len chcú, aby mali pred nimi rešpekt dievčatá a kamaráti, lebo iným spôsobom si to zadovážiť nevedia.“

Sociálne siete

V tejto súvislosti Spišiak súhlasí s policajným sledovaním výstupov na sociálnych sieťach, ktoré súvisia aj s bezpečnostným rizikom. Na to zriadené inštitúcie musia monitorovať, sledovať a eliminovať takýchto jedincov, ktorí často vystupujú na internete pod falošnou identitou. Polícia nesmie dopustiť, aby sa verejné vyhrážky na sociálnych sieťach sa stali aj skutočnosťou, čo je vlastne celosvetový problém.

„V drvivej väčšine prípadov sú to len odvážne fantázie týchto chlapcov, ako ich nazývam, čo by oni dokázali. Keď ich potom stretnete na ulici, nedokážu sa ani pozdraviť, nie že niekoho ešte „podrezať“. Anonymný priestor internetu dokáže meniť osobnosť človeka, tu sa nikoho nemusí báť, zrazu môže slobodne písať a vyhrážať sa iným. Možno sa tak niekto môže potom chovať aj na verejnosti, chce sa pomstiť všetkým, či ho v živote znevažovali. Teroristická hrozba je tu vždy, žijeme v takom svete, preto treba byť pripravení zasiahnuť aj v takýchto prípadoch,“

hovorí na záver Spišiak.

Toľko bývalý policajný prezident. Verejná diskusia o týchto otázkach bude v našej spoločnosti pokračovať aj v roku 2017.

Medzitým médiá priniesli informáciu o tom, že líder extrémistického hnutia Vzdor Kysuce Marián Magát už čelí žalobe za nedovolené ozbrojovanie a je obvinený z trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov. Magát mal opletačky s políciou už viackrát nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Až teraz proti nemu rázne zakročili slovenské policajné orgány…