Vedenie mesta Banská so zástupcami samospráv a poslancami NR SR z Banskobystrického kraja nesúhlasia s treťou verziou súdnej mapy z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Odmietajú zrušenie banskobystrického Krajského súdu a jeho ponechanie ako pracoviska Krajského súdu v Žiline.

Spoločne deklarujú, že plánovaným krokom v zmysle reformy súdnictva a prípravou súdnej mapy sa zhorší nielen výkon spravodlivosti, ale aj prístup občanov k súdu, konania sa predĺžia a  činnosť týchto súdov bude aj finančne náročnejšia. Vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby návrh ministerky spravodlivosti nepodporili.

Krajský súd v Banskej Bystrici je plne funkčný a spĺňa všetky kritériá vrátane špecializácie, ktoré sú podkladom pre reformu súdnictva. Z  ôsmich krajských súdov na Slovensku patrí k súdom  s najväčším obvodom. Je  druhým najväčším v rámci Slovenska aj z hľadiska personálneho obsadenia.

Krajský súd Banská Bystrica

Je kvalitne vybavený aj po technickej stránke a komplexne zrekonštruovaný. Všetci zástupcovia banskobystrického regiónu preto so znepokojením sledujú situáciu okolo súdnictva, v zmysle ktorého tretia verzia súdnej mapy počíta práve so zrušením banskobystrického Krajského súdu.

„Máme dôvod domnievať sa, že takéto rozhodnutia sú politicky motivované, a podobne ako pri reforme siete nemocníc absentuje komunikácia so samosprávami a s odbornou verejnosťou. Ide o diskrimináciu nielen Banskej Bystrice ako krajského mesta, ale aj celého regiónu. Sme toho názoru, že takéto reformy by mali ísť ruka v ruke s reformou územnosprávneho členenia a reformou verejnej správy. Zmeny sú iste potrebné, ale musia byť logické, koncepčné, koordinované, odkomunikované a podložené zmysluplnými argumentmi,“

uviedol primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko na spoločnom brífingu pred banskobystrickou Radnicou.

Ján Nosko

Zároveň pripomenul, že z banskobystrického regiónu vytvára Vláda SR biele a prázdne miesto v srdci Slovenska aj pre doposiaľ nedoriešené investičné zámery súvisiace s budovaním severojužného prepojenia Slovenska, nedávno zrušený pripravovaný projekt rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice, kauzu Múzea SNP či absenciu akýchkoľvek strategických investícií. Zrušenie Krajského súdu v Banskej Bystrici by pocítili aj mnohí obyvatelia nášho regiónu.

„Súdna mapa v tejto forme by znamenala nielen zníženie dostupnosti súdu pre občanov z Banskobystrického kraja, ale aj zníženie zamestnanosti. A to nehovorím o riziku predĺženia súdnych konaní a neistote zamestnancov. Krajský súd tu funguje od roku 1898, čo je už neuveriteľných 123 rokov. Nezaslúži si byť len akousi pobočkou iného súdu. Verím, že zdravý rozum zvíťazí. Nedovolím, aby Banská Bystrica prišla o krajský súd. Ďakujem všetkým, spolu to dáme,“

doplnil Igor Kašper, poslanec NR SR.

Igor Kašper

S  reformou súdnictva vyjadrujú nesúhlas aj primátorky a primátori banskobystrického regiónu i samotné vedenie BBSK.

„Zrušenie Krajského súdu je len pokračovaním vymierania Banskobystrického samosprávneho kraja. Musíme bojovať za to, aby sme z BBSK spravili dobré miesto pre život nás všetkých,“

vyhlásil predseda BBSK Ján Lunter.

Ján Lunter

V podobnom duchu vystúpili aj primátorka Lučenca a poslankyňa NR SR Alexandra Pivková a primátor Brezna Tomáš Abel.

Aktuálne platí, že väčšina agendy KS BB je vybavovaná priebežne a bez zbytočných prieťahov špecializovanými sudcami, so zabezpečením náhodného pridelenia vecí, bez korupčných väzieb, v dobrej kooperácii so samosprávou a štátnymi inštitúciami. Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň vykonáva aj odvolaciu agendu v konaniach Okresného súdu v Banskej Bystrici týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.

„Krajský súd v meste pod Urpínom je oproti tomu v Žiline funkčne obsadený sudcami vo väčšom počte, ako aj odborným administratívnym aparátom. Zatiaľ čo v Banskej Bystrici pracuje 52 vysoko erudovaných sudcov a celkovo 120 zamestnancov, na Krajskom súde v Žiline pracuje 42 sudcov a 94 zamestnancov. Navrhovanou zmenou sa hazarduje s potenciálom schopných a rokmi školených administratívnych síl, ktoré v prípade zrušenia nášho súdu nebudú potrebné,“

povedal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Auxt.

Ján Auxt

Je zvláštne, že v prvých dvoch verziách Kolíkovej súdnej mapy figuroval Krajský súd v Banskej Bystrici ako hlavný pre celý stredoslovenský obvod, ale v tretej verzii sa zrazu bez akéhokoľvek vysvetlenia objavil ako pobočka Krajského súdu v Žiline. To nechápe nikto z príčetných ľudí, vrátane súdnych odborníkov. Iba to vyvoláva ďalší hnev a nespokojnosť ľudí s touto čoraz nekompetentnejšou vládou, ktorej podľa prieskumov nedôveruje až 85 percent občanov.  Ak chcú vládni predstavitelia ďalej takýmto spôsobom postupovať proti ľuďom v regiónoch, hrozí to sociálnym výbuchom.

Podporné stanoviská predstaviteľov samospráv, poslancov NR SR a predsedu banskobystrického Krajského súdu odmenili potleskom prítomní banskobystrickí sudcovia a súdni úradníci, ktorí sa zhromaždili pred Radnicou na Námestí SNP.

Zdá sa, že celá súdna reforma tak, ktorej jednotlivé verzie pripravuje ministerka Mária Kolíková, postupne stráca logiku a zmysel. Šije sa horúcou ihlou, aby bol aspoň formálne naplnená súdna reforma so súdnou mapou bez ohľadu na to, či a ako sa to dotkne jednotlivých súdov, a ich zamestnancov, aký to bude mať dopad na ľudí žijúcich v danom regióne.

Je čoraz zrejmejšie, že už ide iba o to, aby nejaká reforma, ktorú si vláda sama dala do Plánu obnovy a odolnosti, bola schválená a mohli sa tak využiť európske financie na to určené. Praktické kroky ministerstva spravodlivosti vyvolávajú odpor tých, pre ktorých sa to má robiť a chaos v spoločnosti.

Podľa vyjadrení zákonodarcov z radov opozície aj koalície je takto (ne)pripravená  reforma súdnictva v slovenskom parlamente nepriechodná. Preto je dôležitý aj hlas z miest a regiónov, ktoré naprieč krajinou odmietajú rušenie súdov či ich presun do iných miest.  Uvidíme, ako to napokon dopadne, ale jednoducho Krajský súd v Banskej Bystrici  musí zostať.