Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici otvára výstavu diel umelcov minulého a tohto storočia Hra v umení. Vernisáž výstavy je  16. apríla  2025 o 17:00 hod. vo Vile Dominika Skuteckého.

Výtvarník a pedagóg Rudolf Fila povedal: „Už v detských hrách nájdeme zárodky tvorivých riešení. Každá hra obsahuje aj prvky voľby, a to má v sebe i umenie. Možno ho teda do istej miery vyhlásiť za ‚hru dospelých‘, uchovávajúcu si čaro detstva.“

Pieter Brueghel st. namaľoval v roku 1560 známy obraz Detské hry ako kolektívnu akciu, obrovské ihrisko, na ktorom sa naraz hrá dvestopäťdesiat detí (či malých dospelých) deväťdesiat rôznych hier. Hra ako plnohodnotná činnosť, nie iba ako zábava či forma úniku z reality, nesúvisí výlučne so svetom detstva, i keď v ňom má svoje špecifické postavenie. Hra prepája svet detí a dospelých, svet umenia so svetom každodennosti, a stala sa námetom umeleckých diel naprieč dejinami umenia.

Pieter Brueghel st.: Detské hry

Definovaniu podstaty hry sa venovali mnohí myslitelia. Jan Amos Komenský v diele Schola ludus (okolo 1653) popisuje hru ako prípravu na život. Holandský historik Johan Huizinga, jeden zo zakladateľov modernej kultúrnej histórie, v knihe Homo ludens (1955) píše o hre ako o kultúrnom činiteľovi. Hra je podľa jeho slov funkcia, ktorá má zmysel a do „nedokonalého sveta a zmäteného života vnáša dočasne obmedzenú dokonalosť“.

Francúzsky sociológ Roger Callois v publikácii Hry a lidé (1961) klasifikuje hry do štyroch základných kategórií podľa toho, či v nich prevažuje princíp súťaže, náhody, správania sa „akoby“ alebo závratu.

Nemecký filozof Eugen Fink v eseji Oáza šťastia z roku 1957 uvádza, že „hra nie je žiadnym okrajovým javom v životnej krajine človeka… Hra je základný existenciálny fenomén… Hranie má v pomere k behu života… charakter ukľudnenej „prítomnosti“ a sebestačného zmyslu – podobá sa „oáze“ dosiahnutého šťastia v pustatine nášho ostatného pachtenia za šťastím a tantalovského hľadania… Hra nás obdarúva prítomnosťou“.

Dominik Skutecký: Zámok z karát

Na výstave HRA V UMENÍ v hlavnej úlohe vystupuje pôvabný obraz Dominika Skuteckého, na ktorom si dvaja chlapci – umelcov syn Ferdinand s bratrancom Bartolomejom – na okrúhlom stole v prítmí izby stavajú domček, vežu či zámok z kariet (Zámok z karát, 1890 – 1895, SSG).

Môžeme ju vnímať ako výstavu jedného obrazu, s ktorým ostatné vystavené diela od dvadsaťjeden výtvarníkov od 2. polovice 20. storočia po súčasnosť vedú dialóg a rôznymi smermi rozvíjajú témy, ktoré obraz otvára. Výstava pracuje s témou hry ako archetypálnej činnosti, predkladá návrhy vlastných kariet aj ich zapojenie do obrazu ako ready-made (reálny predmet).

Dominik Skutecký: Deti

Prostredníctvom fotodokumentácie prezentuje prejavy akčného a participatívneho umenia, v ktorom hra ako princíp tvorby a prostriedok zapojenia publika získala svoje výsostné postavenie. Vystavuje hravé objekty a detské práce, aj spolupráce detí a dospelých, neobchádza ani rodinné vzťahy a väzby. Prenesie nás do čias detstva a umožní ponoriť sa do hry – fyzickej či mentálnej – ktorá má v každom veku svoj význam a miesto.

Jedna z charakteristík súčasného umenia hovorí o obrate k spolupráci, keď umelci kladú dôraz na aktívneho diváka. Posilnenie roly spoluautorstva síce na návštevníka galérie pri interpretácii diel kladie vyššie nároky a niekedy aj vystúpenie mimo komfortnej zóny, ale prináša aj satisfakciu zo „zapojenia sa do hry“.

Rudolf Fila

Ako napísal výtvarník a pedagóg Rudolf Fila, „tvorbou, ktorá od nás vyžaduje väčšiu intenzitu vnímania, získavame hlbšie uspokojenie. Lacné víťazstvá menej tešia, a platí to vo všetkých oblastiach tvorivej ľudskej činnosti.“

Výstava HRA V UMENÍ: Fenomén hry u Dominika Skuteckého a v tvorbe vybraných umelcov 20.-21. storočia

 17. apríla 2025 – 25. januára 2026

Vernisáž výstavy 16. 4. 2025 o 17:00 hod. vo  Vile Dominika Skuteckého

Daniela Čarná

Autori:

Alojz Klimo, Andrej Barčík, Dezider Tóth, Dominik Skutecký, Dušan Kállay, Ester Šimerová – Martinčeková, Jozef Jankovič, Július Jakoby, Július Koller, Juraj Gábor, Martin Martinček, Milan Paštéka, Miro Švolík, Otis Laubert, Rudolf Fila, Stano Filko & Alex Mlynárčik, Stano Masár, Viliam Slaminka, Vincent Hložník, Vladimír Kordoš & Matej Krén.

Kurátor: Daniela Čarná