Raz do roka banskobystrickí lesníci oživia vodný žľab v Rakytove vybudovaný v 19. storočí. V minulosti pritom išlo o bežný spôsob, ako dostať drevnú hmotu z hornatého terénu bližšie k mestu.

Ukážky plavenia dreva vodným žľabom zaujali množstvo návštevníkov

Jedinečný vodný žľab dlhý 2 450 m v súčasnosti slúži ako pamiatka zručnosti a vynaliezavosti našich lesníckych predkov. Aj počas sobotňajších ukážok plavenia dreva upútala konštrukcia zo smrekov a jedlí pozornosť malých i veľkých návštevníkov.

„My, lesníci, sa snažíme žľab každoročne obnovovať. Ide o symbol mestských lesov. Je to pamiatka, ktorú navštevuje mnoho ľudí, a nám záleží na tom, aby bol vodný žľab funkčný aj dnes,“

uviedol Jozef Jankov, hlavný inžinier spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o.

Blažej Možucha

Otvorenia vodného žľabu v Rakytove sa zúčastnil aj banskobystrický primátor Ján Nosko spolu s riaditeľom Mestských lesov Blažejom Možuchom.

„Teší ma, že už 17-krát toto podujatie prilákalo do lokality pri Dolnom Harmanci veľký počet návštevníkov. Svedčí to o tom, že udržiavať vodný žľab v dobrom stave má aj po rokoch svoj význam a práca mestských lesníkov nie je zbytočná. Aj vďaka nim získala Banská Bystrica titul Enviromesto 2023. Ďakujem im, že sa vzorne starajú nielen o lesy v okolí mesta, ale aj o 2 450 m dlhú národnú kultúrnu pamiatku,

povedal primátor Ján Nosko.

Ján Nosko

Vodný žľab Rakytovo

Jedinečný vodný žľab sa nachádza v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci, v lesoch neďaleko Banskej Bystrice a je jedinečnou kultúrnou pamiatkou. Žľab bol vybudovaný už v 19. storočí, kedy sa drevo používalo predovšetkým ako palivové drevo.

V minulosti sa využíval na spúšťanie vyťaženého dreva z neprístupného lesného terénu až do dolín. Je príkladom zručnosti a vynaliezavosti našich lesníckych predkov. Doprava dreva v lesoch mesta Banská Bystrica sa zväčša riešila spúšťaním dreva suchými šmykmi (rizňami), vodnými žľabmi a splavovaním po vodných tokoch.

Okrem vodného žľabu v Rakytove boli v minulosti funkčné aj ďalšie takéto žľaby v dolinách Cenovo (mal dĺžku 4 650 m) a Prašnica (1 840 m), funkčný zostal len rakytovský. Vyťažené drevo sa k vodnému žľabu v priebehu roka dopravilo koňmi, ručne alebo suchými žľabmi. Potom sa porezalo a poštiepalo na metrovicu.

Nasledujúcu jar sa pripravená metrovica hádzala postupne do žľabu. Po celej dĺžke žľabu boli rozostavané hliadky (varty), ktoré dohliadali na plynulý pohyb dreva v koryte žľabu. V ústí sa vodný žľab prehradil, čím vzniklo menšie jazierko.

Z neho sa háčikmi upevnenými na dlhých paliciach drevo vyťahovalo a pracovníci polená ukladali do rovnaní. Rovnané drevo sa tiež mohlo splavovať potokom Bystrica až do Banskej Bystrice, kde sa zachytávalo na hrabliach.

Vodný žľab v roku 2000 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho celková dĺžka je 2 450 m, celá konštrukcia je z dreva – zo smreka a jedle, bez použitia iného materiálu, napríklad železa, či plastov. Navštívte krásne prostredie tichých lesov pri Dolnom Harmanci a presvedčte sa o jedinečnosti a vynaliezavosti našich lesníckych predkov pri dômyselnom systéme splavovania dreva vodným žľabom.