Úmorné letné horúčavy, ktorých sme svedkami v posledných dňoch aj v meste pod Urpínom, si vyžadujú osvieženie vodou nielen u ľudí, ale týka sa to aj vysadených rastlín či drevín. Týka sa to aj verejnej zelene.

Mestská zeleň v horúcom lete

Riaditeľ Záhradníckych a rekreačných služieb (ZAaRES) Ivan Šabo hovorí:

„Kvôli zvýšeným teplotám a nižšej intenzite zrážok sme zvýšili intenzitu polievania mladších vysadených drevín a záhonov. Na niektorých miestach, ktoré sú výrazne vystavené priamemu slnečnému žiareniu, inštalovali zavlažovacie vaky. Tie udržujú vlhkosť v okolí dreviny. Vaky môžete vidieť napríklad pri drevinách vysadených popri Hrone.“

Predpoveď počasia na ďalšie dni vyzerá na pokračovanie horúcich dní, preto nemožno zabúdať nielen na pravidelný pitný režim, ale aj častejšie polievanie rastlinstva. Ostré slnečné lúče dávajú zabrať kvetom, stromom či kríkom.

Zavlažovacie vaky

Umiestňujú sa k novovysadeným stromom. Do vakov sa zmestí okolo 65 litrov vody, ktorá sa postupne v priebehu 6-8 hodín po kvapkách uvoľňuje do pôdy. Mladý strom je tak úmerne poliaty a jeho koreňovej sústave nehrozí preliatie.

Zavlažovanie vakmi sa od výsadby plánuje na cca 3 roky, v režime 4-krát mesačne, v horúcom období 6-krát mesačne. V rovnakom režime sa zavlažujú stromy aj bez prítomnosti vakov zvyšujúcich efektivitu zavlažovania.

celku novodobý trend polievania závlahovými vakmi je ideálnym riešením predovšetkým počas horúcich a suchých dní v letných mesiacoch.  Proces je pomerne jednoduchý. Prázdny vak sa priloží k stromu a napustí vodou. Otvory v jeho spodnej časti postupne uvoľňujú vodu do hĺbky po dobu niekoľkých hodín, podľa objemu.

Vaky uvoľňujú vodu päť až deväť hodín, pričom nedochádza k zbytočným stratám. Výrazne tiež znižujú povýsadbový šok drevín, spotrebu drahocennej tekutiny a taktiež podporujú hlboké zakorenenie stromov.

Mulčovanie

V rámci povýsadbovej starostlivosti predchádza samotnej závlahe proces skvalitnenia zeminy v okolí dreviny kyprením, odburiňovaním alebo takzvaným mulčovaním. Pod týmto pojmom sa rozumie pokrývanie pôdy organickým materiálom, napríklad lístím, slamou alebo kôrou, najmä v snahe chrániť pôdu pred vysušovaním, znižuje sa tak aj potreba zavlažovania.

Pri stromoch, ktoré neboli mulčované, sa robí prevzdušnenie pôdy kyprením. Výsadbové plochy je možné ozdraviť aj priebežným odstraňovaním nežiaducich rastlín, čiže odburinením.

Na podobnom princípe fungujú aj závlahové misky alebo jamy. Nové závlahové misky rovnako vytvárajú čo najlepšie podmienky na ďalší rast a vývoj drevín. Podobne ako vaky, aj misky je potrebné pravidelne obnovovať.

Na tento systém závlahy sa najčastejšie využíva drevná štiepka, ktorá zabraňuje rastu burín, napomáha tvorbe humusu, chráni pôdu pred mrazom, akumuluje teplo i vlahu a znižuje nároky na zavlažovanie.

Závlahové misky alebo jamy sa vytvárajú z dôvodu lepšej priepustnosti vody do koreňového systému dreviny. Priestor okolo bázy kmeňa býva často zarastený a voda neprechádza priamo ku koreňovému systému, v dôsledku čoho drevina vysychá.