Poslednú februárovú sobotu oslavovali Bystričania fašiangy vo viacerých mestských častiach. V Podlaviciach robili zabíjačku, v Rudlovej a Sásovej Fašiangy s pochôdzkou a v Kremničke Fašiangy 2017.

Fašiangy v Kremničke

My sme sa boli pozrieť v Kremničke, kde aktívny organizačný výbor usporiadal originálne fašiangy, ako sa patrí. Už ráno to bol fašiangový sprievod Kremničkou s hudbou a maskami. Popoludní začal detský karneval v reštaurácii u Vinca a večer kultúrny program s dobrou hudbou a tancom vrátane občerstvenia. O polnoci, ako bolo voľakedy zvykom na dedinách, mládenci obradne ”pochovali” basu – symbol dedinských tancovačiek.

Dlhoročný poslanec z Kremničky Milan Smädo k fašiangom uviedol:

„V Kremničke spolu s občianskou radou a aktívnymi dobrovoľníkmi organizujeme pre našich ľudí počas celého roka množstvo zaujímavých akcií. Z Prechodu rozprávkovým lesom na MDD sa stala už pomaly celomestská akcia a na fašiangy prišlo tiež veľa ľudí. Veľmi ma teší, že aj mladých. Takto si pripomíname dávne tradície našich predkov a zároveň sa v takejto priateľskej i zábavnej atmosfére vytvárajú dobré vzťahy a spolupatričnosť medzi občanmi.“

Popolcová (škaredá) streda

Po veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu. Ten začína na Popolcovú stredu od polnoci, 40 dní pred Veľkou nocou (bez nedieľ). Tohto roku je to 1. marca. Pôst potrvá až do Veľkej noci, ktorá tentoraz začína Veľkým piatkom 14. apríla.

Kto chce veštiť, prípadne robiť magické praktiky, musí sa podrobiť aj očiste tela. Nie je to len očista pokožky, ale aj vnútra organizmu, čiže čriev a psychiky. Preto sa doporučuje pôst. Ľudia od pradávna vnímali energiu prírody a prispôsobovali sa jej. Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického humorného pohrebu basy.

V ten deň bolo viac dovolené ženám. Volá aj škaredá streda, lebo všetky ženy mali sviatok, ale to sa iba tak hovorí. Bol to čas, kedy sa pojedlo mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto ľudia jedli väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže pôstne jedlá.

Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu. Toto obdobie sa nesie v znamení Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou, pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom. Preto aj ich povaha je vodná, citová a sentimentálna.

Začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou

Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo.

Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu, na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Pre mnohých kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.