Fajčenie tabaku v akejkoľvek podobe predstavuje jeden z najrizikovejších preventabilných rizikových faktorov, ktorý sa významnou mierou podieľa na chorobnosti a predčasnej úmrtnosti človeka.

Škodlivé chemické látky obsiahnuté v cigaretovom dyme (okolo 4 000) spôsobujú každoročne celosvetovo úmrtie 8 miliónov aktívnych fajčiarov a 1,3 milióna nefajčiarov, vystavených účinkom pasívneho vdychovania cigaretového dymu. Na následky fajčenia zomrie vo svete každých 10 sekúnd jeden človek.

Úmrtnosť fajčiarov je na základe výskumov 1,7 x vyššia ako u nefajčiarov a stúpa s počtom vyfajčených cigariet. Ak fajčiar fajčí denne 20 – 40 cigariet po dobu 30 rokov, tak sa jeho očakávaná dĺžka života skráti o 8 rokov oproti nefajčiarovi.

Čím dlhšie fajčiar fajčí, tým je u neho riziko predčasnej úmrtnosti vyššie.

Riziko vzniku ochorení pri fajčení je priamo závislé na dĺžke trvania fajčiarskeho návyku, ako aj na počte vyfajčených cigariet. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je fajčenie zodpovedné za rozvoj nasledujúcich ochorení:

1. Chronická bronchitída (75 %), ktorá môže postupne prejsť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a emfyzému. CHOCHP trpí každý 3. fajčiar a pripadá na ňu asi pätinu z predčasných úmrtí. Prejavuje sa ťažkosťami pri dýchaní v dôsledku upchatia alebo zúženia malých priedušiek v pľúcach a k znefunkčneniu vzduchových pľúcnych komôrok, ktoré zabezpečujú výmenu kyslíka a oxidu uhoľnatého. Ochorenie smeruje k  invalidite.

2. Nádorové ochorenia (30 %). Rakovina pľúc je najčastejšie sa vyskytujúcim nádorovým ochorením tak u mužov (90 %), ako aj u žien (70 %). V SR ročne zomiera na nádorové ochorenie v súvislosti s fajčením 11 000 ľudí, z nich 2 000 na rakovinu pľúc. Riziko úmrtia sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet.

Spomínaným ochorením sú ohrození aj nefajčiari. Vďaka pasívnemu fajčeniu majú o 20 až 30 % vyššie riziko výskytu rakoviny pľúc. S fajčením súvisia aj ďalšie onkologické ochorenia tráviacej a močovo-pohlavnej sústavy. Ženy fajčiarky sú vystavené zvýšenému riziku rakoviny krčka maternice odvíjajúceho sa od doby fajčenia.

3. Srdcovo – cievne ochorenia (20 %): ischemická choroba srdca a ochorenia ciev. Fajčiar cigariet je vystavený 2 až 3 – krát vyššiemu riziku, že dostane infarkt, ako nefajčiar. Predpokladá sa, že najmenej za 80 % výskytom všetkých srdcových infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je závislosť na nikotíne. U ťažkých fajčiarov sa smrteľný infarkt vyskytuje 10 až 15 – krát častejšie ako u nefajčiarov.

Fajčenie prispieva k zvýšenému riziku rozvoja aterosklerózy. Ateroskleróza tepien spôsobuje sťaženie prietoku krvi v poškodených tepnách a zvyšuje pravdepodobnosť vytvorenia krvnej zrazeniny – trombu. Upchatie tepny trombom môže viesť k srdcovému infarktu a cievnej mozgovej príhode. Ischemická choroba dolných končatín, Burgerova choroba, je vždy spôsobená silným fajčením. Je podmienená zápalom malých ciev, ktorý vedie k upchatiu tepien a k odumretiu tkaniva najčastejšie na dolných končatinách.Ak fajčiar neprestane fajčiť, hrozia u neho opakované amputácie.

4. Ďalším závažným ochorením, ktoré súvisí s fajčením, je diabetes mellitus 2. typu. Čím fajčiar vyfajčí viac cigariet, tým viac sa zvyšuje riziko rozvoja diabetu 2.typu.Fajčiaci diabetik sa vystavuje vyššiemu riziku rozvoja zdravotných komplikácií – ochoreniu srdca a ciev, slabému prietoku krvi v dolných končatinách s následkom vzniku vredov predkolenia, až rizikom možnej amputácie časti dolnej končatiny, ďalej poškodeniu ciev zásobujúcich sietnicu kyslíkom a potrebnými živinami, čo môže viesť až k slepote, poruche hybnosti a koordinácie, slabosti a bolesti končatín.

5. Fajčenie predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre priebeh tehotenstva a samotný pôrod. U tehotných žien fajčiarok hrozí predčasný pôrod a úmrtie novorodenca sa zvyšuje asi o tretinu. Deti fajčiarok sa rodia s nižšou pôrodnou váhou, zaostávajú vo fyzickom aj psychickom vývoji, trpia nedostatkom kyslíka a riziko výskytu syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa je vyššie o štvrtinu.