Naše mesto bolo už v minulosti pomenované Perlou Slovenska pre svoju krásu, do súčasnosti mu tiež patria prívlastky aj medené či povstalecké mesto. Už od 18. storočia poznali tí, čo navštívili toto mesto na brehu rieky Hron pod vrchom Urpín okrídlenú vetu „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“.

Medená ruda a krásne námestie

Mesto od stredoveku, keď získalo v roku 1255 mestské výsady, preslávila medená ruda. Meď sa vyvážala do najbohatšieho mesta vtedajšej Európy, Benátok, odkiaľ putovala ďalej do Sýrie a Egypta. Bola to však banskobystrická zázračná cementačná voda vytekajúca z baní a premieňala železo na meď, ktorá sa stala synonymom rozvoja „cestovného ruchu“.

Banská Bystrica sa tak ocitla v knihách po celej Európe a túto kuriozitu chceli od 16. storočia vidieť všetci významní vedci Európy. Písali o nej Angličan Isaac Newton, Francúz Montesquieu a mnoho ďalších. Všetci návštevníci pritom obdivovali pôvab Banskej Bystrice a jej krásne námestie.

Kvalitné pivo, remeselná výroba a Radvanský jarmok

Nielen meď, ale od 18. storočia aj kvalitné pivo sa stalo synonymom mesta. Banskobystrické pivo sa vyrábalo tajnou receptúrou. Variť sa mohlo len v meštianskych domoch na námestí a bolo považované za jedno z najlepších v celom Uhorskom kráľovstve. Varilo sa ho hneď niekoľko druhov, za najchutnejšie považovali „marcové“ tmavé pivo.

Popri pive sa tu vyrábali kvalitné damascénske čepele pre šable s utajovaným procesom výroby, kvalitné bronzové zvony. Na celý rozvoj mesta malo vplyv aj to, že v priľahlom mestečku Radvaň sa stal Radvanský jarmok najväčším a najznámejším slovenským jarmokom. V neskoršom období 19. storočia sa do popredia dostala v meste modrotlač, výroba nábytku (ktorým bol zariadený napr. aj senát USA vo Washingtone) a výroba zápaliek, ktorá sa udržala v meste až do konca 20. storočia.

Furdíkovská textilná fabrika

Furdíkovci boli úspešní slovenskí podnikatelia. Pôvodom boli zo slovenského mestečka Radvane, kam prišli z Púchova v 18. storočí. Ich potomkovia žijú v Banskej Bystrici do súčasnosti. Boli to pôvodne súkennícki remeselníci.

Ján Furdík (Furdik, Furgyik) založil súkennícke dielne v Banskej Bystrici v roku 1866. Ján Furdík a jeho synovia sa stali firmou s oficiálnym názvom „Ján Furdík a synovia“. Firma sa zameriavala na výrobu bieleho, čierneho a sivého súkna rôznej akosti k výrobe kapcov a papúč, prikrývok pre nemocnice a iné zdravotné ústavy a kúpele.

Po skončení I. svetovej vojny v roku 1919 Ján Furdík kúpil bývalú stoličkovú továreň a prebudoval ju na súkenku. V roku 1948 bola firma zoštátnená a celá Furdíkovská rodina sa musela z Banskej Bystrice vysťahovať. Zoštátnená súkennícka továreň Furdíkovcov bola prebudovaná na pletiarsky závod „Slovenka“.

Prvé slovenské katolícke gymnázium

Banská Bystrica bola v 19. storočí najväčším a najvýznamnejším slovenským mestom v Uhorsku a po meruôsmych rokoch sa mala stať hlavným mestom Slovenskej krajiny. Síce sa ním nestala, ale vďaka biskupovi Štefanovi Moyzesovi tu bolo zriadené prvé slovenské katolícke gymnázium, slovenský bohoslovecký seminár a slovenská učiteľská preparandia.

V roku 1863 tu mala byť zriadená prvá slovenská vysoká škola a mesto malo byť počas života Moyzesa aj sídlom Matice slovenskej – to sa však už nepodarilo.