V 19. storočí v Banskej Bystrici definitívne skončila éra baníckeho a hutníckeho priemyslu. Na mieste dnešnej Europa Shopping Center prestala fungovať aj Strieborná huta. Mesto odkúpilo budovy a zriadilo tu v jednej časti vojenské kasárne.

Fabrika na modrotlač

V druhej časti vznikol cukrovar. Neskôr, v roku 1884 tu začala činnosť súkenka Štefana Horárika. Túto súkenku kúpil v roku 1924 Karol Beniač so synom Karolom Beniačom ml. z banskobystrickej modrotlačiarskej remeselníckej rodiny a zriadil tu fabriku na modrotlač. V roku 1944 emigroval do Švajčiarska, po vojne sa však vrátil a pokračoval vo vedení fabriky.

Následne v roku 1948 po znárodnení fabriky opustil Československo a emigroval do Austrálie, kde v roku 1952 v Sydney zomrel. Fabrika bola v roku 1948 pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku a fungovala v týchto priestoroch až do asanácie budovy v 70. rokoch 20. storočia.

Rodina Beniačovcov

Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s menom rodiny Beniačovcov. Jozef Beniač sa vyučil za farbiara. V roku 1837 bol prijatý medzi banskobystrických mešťanov a v roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú v roku 1785, kde si následne založil svoju dielňu.

V rokoch 1851-1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho syn Karol Beniač pokračoval v rodinnej tradícii podobne ako jeho aj syn Karol Beniač ml. (1888-1952).

Najstaršia zachovaná modrotlačová látka

Na Slovensku sa modrotlač začala rozvíjať od konca 18. storočia. Tak ako mnoho iných remesiel aj toto sa na naše územie dostalo z Nemecka. Najstaršia modrotlačová látka na Slovensku pochádza z roku 1783. Vzor predstavuje rokokovú dámu hrajúcu na harfe a pána pískajúceho na flaute.

Medzi spomenutým vzorom sa pravidelne opakuje nápis „In Kremnitz 1783“. Táto vzácna látka sa nachádza aj v zbierkach Stredoslovenského múzea.