Prvá materská škola (škôlka), v svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v našom meste v roku 1829. Bola zároveň treťou vo vtedajšom Uhorsku.

Detská opatrovňa z roku 1829 ma Hornej Striebornej

V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti, v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.

Škôlku v Banskej Bystrici založila grófka Terézia Brunšviková, životná láska hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Grófka pri svojom pobyte v kúpeľoch na Sliači poslala mestskej rade mesta Banská Bystrica list, v ktorom požiadala mesto o zriadenie detskej opatrovne ešte pred zimou.   Zriadenie škôlky súviselo aj s otvorením papierenskej fabriky v Harmanci v roku 1829, kde pracovali aj matky s malými deťmi. Mesto jej žiadosť 1. októbra prerokovalo a odsúhlasilo zriadenie detskej opatrovne v Banskej Bystrici.

Prvú vysokú finančnú podporu poskytol Mikuláš Zmeškal, dvorný sekretár vo Viedni. S jeho osobou súvisí aj fakt prečo bola opatrovňa zriadená práve v Banskej Bystrici. Zmeškal pochádzal zo šľachtického rodu Zmeškalovcov z Oravy, no jeho matka pochádzala zo starej meštianskej banskobystrickej rodiny Meehrwaldovcov. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici.

Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta, akými boli napríklad biskupi a kňazi, presnejšie napríklad biskup Jozef Belánsky, biskup Štefan Moyzes, Michal Chrástek a ďalší.

Opatrovňa na Lazovnej

Banskobystrický mešťan Jakub Heinrich v roku 1838 odkázal opatrovni 2.000 zlatých a ďalšie financie, z ktorých malo byť prijatých do tejto opatrovne každoročne desať chudobných detí z evanjelických rodín. V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Zaujímavosťou je, že táto budova slúži ako škôlka do súčasnosti.

Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a nemčina. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby, obrazy. Zariadená bola pevnými školskými lavicami.

Autentický opis z roku 1836

„Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha – Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitby. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Za priaznivého počasia pobehávajú a hrajú sa v prítomnej záhrade alebo na susedných lúkach v sprievode vychovávateľa a vychovávateľky.”

(Mikleš, 1970)

Chlapci a dievčatá sa v detskej opatrovni vyučovali oddelene. Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam. Deti sa učili pod vedením učiteľa a na deti dohliadala výchovná pomocnica.