Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici  vás pozýva na výstavu pod názvom HLAVA JÁNA KRSTITEĽA – bravúra gotiky do unikátnej Zelenej siene. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční už tento štvrtok o 16:00 hod. v reprezentatívnych priestoroch Thurzovho domu na Námestí SNP.

Zelená sieň opäť “ožije“

Nový výstavný cyklus predstaví každý rok návštevníkom Thurzovho domu vybraný zbierkový predmet, ktorý je niečím zvláštny, originálny a netradičný.

„Výnimočné výstavy z času na čas vdýchnu život aj priestoru jedinečnej Zelenej siene a práve od júna 2016 už aj v pravidelnom výstavnom cykle s názvom KLENOT v KLENOTE. Vďaka geniusloci tejto siene Thurzovho domu, zažijú návštevníci výstavy ešte silnejší estetický zážitok,“

zdôrazňuje výber výstavného priestoru riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň aj  jeden z autorov výstavy Roman Hradecký.

Unikát, ktorý obdivuje celý svet

Zo svojich ciest sa vždy vráti do zbierok Stredoslovenského múzea. Unikátnu rezbársku prácu – Hlavu sv. Jána Krstiteľa môžeme smelo zaradiť medzi najlepšie rezbárske práce európskeho sochárstva druhej polovice 15. storočia. Realistické stvárnenie tvárovej časti hlavy je dôkazom dokonalého poznania anatomickej stavby ľudskej tváre, ale aj snahy umelca o priblíženie vnútorného života a cítenia človeka. Rezbárska práca obohatila fond Stredoslovenského múzea v roku 1909, keď ju vtedy ešte Mestské múzeum získalo z farského kostola sv. Jána Krstiteľa v Tajove.

Pôvod diela je do dnešných dní zahalený rúškom tajomstva. Nie je vylúčené, že socha bola vyhotovená na objednávku, čomu nasvedčujú aj rozmery diela, ktoré takejto objednávke zo vzdialených kútov Európy zodpovedajú.

„Podľa najnovších výskumov je autorom Hlavy sv. Jána Krstiteľa neskorogotický holandský rezbár a sochár NicolasGerhaert z Leydenu (1430-1473), ktorého súčasníci považujú za najvýznamnejšieho severoeurópskeho sochára 15. storočia. Práve jeho tvorba presahuje hranice doby, v ktorej žil a dodnes je jeho dielo predmetom záujmu a obdivu tak odbornej ako aj laickej verejnosti,“

hovorí spoluautor výstavy Filip Glocko.

„O európskom význame tejto pamiatky svedčí aj fakt, že táto rezbárska práca z druhej polovice 15. storočia reprezentovala Stredoslovenské múzeum, ale aj Banskú Bystricu a samotné Slovensko na viacerých výstavách v najväčších európskych metropolách, medzi inými aj v Paríži, v V Banskej Bystrici, 15. júna 2016 Berlíne, v Bruseli, v Štrasburgu, či vo Varšave,“

dodáva riaditeľ SSM Roman Hradecký.

Štvrtky v Stredoslovenskom múzeu   

Tie patria nielen vernisážam, ale už aj komentovaným prehliadkam výstav. Čoraz väčšej popularite sa tešia komentované prehliadky výstav s ich autorom, ktoré pripravuje Stredoslovenské múzeum tak v Thurzovom dome ako aj v Tihányiovskom kaštieli.

O unikátnej stredovekej rezbárskej práci z druhej polovice 15. storočia, ale aj jeho strastiplnej ceste do fondu Stredoslovenského múzea porozprávajú autori výstavy – Filip Glocko a Roman Hradecký na komentovaných prehliadkach výstavy – vo štvrtok  14.7., 11.8. a 8. 9. 2016 o 16:00 hod.

Výstavu HLAVA JÁNA KRSTITEĽA s podtitulom bravúra gotiky si môžu návštevníci Stredoslovenského múzea pozrieť v Thurzovom dome až do 2. októbra 2016.

Svätý Ján Krstiteľ

Je biblická postava, židovský náboženský učiteľ. Prídomok Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí v rieke Jordán. Kresťanstvo, islam a mandeizmus ho považujú za proroka. Okrem toho ho východné cirkvi zvyknú nazývať aj Ján Predchodca, keďže ako posledný z prorokov Starého zákona pripravoval Izraelský národ na Ježišovo pôsobenie. Podľa Biblie sa živil kobylkami a lesným medom. Nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený pás.

Ján Krstiteľ bol náboženský horliteľ z 20. rokov 1. storočia. Je dosvedčený okrem Nového zákona aj Jozefom Flaviom v jeho spise Židovské starožitnosti. Ján Krstiteľ hlásal skorý koniec sveta (eschatológia) a tých, ktorí mu uverili, krstil v rieke Jordán, aby tak boli očistení od hriechov; podľa evanjelií pokrstil aj Ježiša (Krista).

Podľa Evanjelií ho dal sťať Antipas – brat Herodiasa ako odmenu Herodias za tanec jej dcéry Salome na oslave Antipasových narodenín. Jeho hlavu mali byť doniesť na mise pred stolujúcich hostí. Herodias sa nepáčilo Jánovo kritizovanie Herodesovho smilstva s manželkou jeho brata Filipa.