Za tri roky vlády Kotlebu v Banskobystrickom samosprávnom kraj  nastali rôzne zmeny v správaní sa lídra ĽSNS. Iste, jeho ľudia obsadili všetky dôležité funkcie v kraji, rozmohlo sa rodinkárstvo a klientelizmus v nezvyčajnej miere. No o to mi teraz nejde.

Na začiatku chodil v akýchsi polovojenských topánkach. Bol smiešny a dozvedel sa to. Potom zaviedol nový slovník vo VÚC. Bojovníkom SNP začal nadávať do banditov, odmietol sa pokloniť obetiam nemeckých a slovenských fašistov v Kremničke. Medzi nimi sú aj malé deti.

Vyhlasoval sa za bojovníka proti cigánskym parazitom. Tento slovník mu aj ostal. Urobil niekoľko strašiacich akcií, manifestoval silu, šíril strach medzi Rómami. Osobitne sa preslávil zastupiteľstvom, v ktorom sa venoval vyberaniu peňazí na bager proti Rómom v Krásnej Hôrke, ktorá ani nie je v Banskobystrickom kraji.

Psychológovia mi potvrdili úvahu – dnes bager, zajtra tank. Čiže zasa prezentoval strašenie silou. Pre skutočnú zmenu neurobil nič.

A to ani pre kraj. Práve kvôli jeho obľúbenému siláctvu prišiel kraj o 70 miliónov eur z EÚ. Nelegálne zamestnával strážnu „gorilu.“ Sila a len sila, vždy sa to objaví v činnosti jeho smutne slávnej strany.

Jeho poslanec prišiel do parlamentu ozbrojený. A teraz? Rečnícky kričí, ako mu ide o ľudí, ale pre ľudí nerobí nič. Chce bodovať novým návrhom zákona, aby sme mohli mať doma nielen pištole, ale aj pušky.

Možno ich chce dať do rúk aj smutne slávnym hliadkam vo vlakoch, kde ako to už jeho strana prezentovala, nebudú rešpektovať nový zákon. A hliadky, ako ďalšia prehliadka sily, budú pokračovať.

Za tri roky teda viac menej vedome i nevedome potvrdil, ako mu imponuje sila a násilie. Jeho členovia sa netaja ani obdivom k Hitlerovi…

Nemám rád násilie, velebenie zla. Dúfam, že nájdeme dosť síl a rozumu, aby sme sa zlu dokázali postaviť.