Bratislavčanka Katarína Šimončičová je ochranárka a aktivistka, držiteľka ocenenia  „Biela vrana 2013“, poslankyňa miestneho zastupiteľstva v Ružinove a mestského zastupiteľstva v Bratislave. Ako predstaviteľka občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa sa venuje záchrane stromov na celom Slovensku, preto ju priatelia volajú „strombudsmanka“.

Bratislavské občianske združenie v celoslovenskej akcii proti výrubom stromov

Znie to celkom zaujímavo, pokiaľ sa nedostanete k jednotlivým prípadom výrubových konaní v mestách od východu na západ, ktoré sa zverejňujú na internete. Mimochodom aj pri týchto konaniach sme narazili na „starého známeho“ predsedu Združenia domových samospráv Marcela Slávika, ktorý takýmto spôsobom vstupuje do posudzovania vplyvov na životné prostrediestavieb, územných a stavebných konaní (písali sme o ňom v článku https://www.bystricoviny.sk/titulka/slavikovo-zdruzenie-napada-stavby-tatier-bansku-bystricu-az-dunaju/.

Ochranárske postoje vyniesli aktivistku Katarínu Šimončičovú v hlavnom meste až do poslaneckého kresla. Činorodá dôchodkyňa o sebe hovorí:

„Venujem sa predovšetkým ochrane zelene, najmä stromom, ročne absolvujem stovky výrubových konaní, kde sa snažím obhajovať verejný záujem nielen proti súkromným investorom, ale často aj proti verejnej správe.“

„Biela vrana“ zasahuje aj v našom meste

Ibaže to, čo je dobré pre Bratislavu,nemusí platiť pre zvyšok Slovenska.Podľa teórie pani Šimončičovej by sa nemal vyrúbať ani jeden zdravý strom. A tak ich virtuálne „zachraňuje“ tak, že na internete si nájde výrubové konania trebárs v Banskej Bystrici, mailom sa prihlási ako účastník konania a pošle svoje pripomienky, často v poslednej  chvíli pre ukončením lehoty. Keď neuspeje, tak sa rovnakým spôsobom odvolá na Okresný úrad a neúmerne natiahne celé konanie.

Takto postupovala v meste pod Urpínom napríklad pri riešení žiadosti staršieho Bystričana o výrub dvoch stromov na jeho pozemku medzi garážou a rodinným domom, ktoré neúmerne narástli a nielenže mu tienia okná, ale vážne ohrozujú bezpečnosť pohybu pod nimi.

Pani Šimončičová poslala mailom svoje pripomienky. Miestneho zisťovania podmienok na tvári miesta sa však nezúčastnila, pretože vraj bolo zvolané na ráno a ona sa z Bratislavy nemá ako dostaviť.

Všetci účastníci konania súhlasili s výrubom jedného narušeného stromu a druhého nebezpečne sa nakláňajúceho stromu na dom, okrem  aktivistky z Bratislavy. Nasledovalo jej odvolanie a natiahnutie času na výrub. Našťastie sa tento prípad podarilo dotiahnuť do úspešnéhokonca ešte v období vegetačného pokoja, ktorý je od 1. októbra do 31. marca.

Na Oddelení životného prostredia MSÚ v Banskej Bystrici riešia podania Kataríny Šimončičovej i Marcela Slávika takmer ku každému výrubu stromov. Spisy dosahujú slušnú výšku a čas, ktorým sa im musia venovať. Úradníci i občania v meste pod Urpínom iba nechápavo krútia hlavou, čo tým sledujú občianske združenia v Bratislave, ktorých  zástupcovia sa neprídu ani len pozrieť na miesto výrubu v Banskej Bystrici, ale sú apriori proti.

Teraz sa takto naťahuje  výrub stromov pre rozšírenie parkoviska pre RTVS na ulici Profesora Sáru, občania na základe svojich žiadostí v jednotlivých častiach mesta kvôli námietkam pani Šimončičovej čakajú na výrub okolo 150 stromov, ktoré má vykonať ZAaRES počas zimného obdobia.

Vidiac obsah podaní bratislavskej aktivistky k jednotlivým výrubom sme nadobudli dojem, že ide o zmes všeobecných teoretických poučiek s citáciami zákona. Nechýba poučovanie úradníkov o výpočte spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Avšak pani Šmončičová nenesie žiadnu zodpovednosť trebárs za to, keďby ňou predlžovaný výruburčeného stromu spôsobil jeho pád na človeka a niečo by sa mu stalo…

Šimončičovú poznajú aj na východe

Priam čítankový je prípad neúmerne natiahnutého výrubu stromov na cintoríne  v Humennom. Na žiadosť občanov sa tu mali vyrúbať desiatky stromov poškodzujúce hrobové miesta a náhrobné kamene, dokonca už aj životy ľudí. Miesto nich mesto vysadí nové dreviny.

„Prizvaní účastníci konania s tým súhlasili, aj Krajský pamiatkový úrad a Štátna ochrana prírody. Zástupkyňa OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa z Bratislavy však nepríde na tvar miesta, nepozná zdravotný stav stromov a ani v odvolaní neudá skutočný dôvod svojho nesúhlasu. Komplikuje život občanom,“

uviedol viceprimátor mesta Humenné Andre Semanco.

Katarína Šimončičová na kritiku vedenia mesta Humenné reagovala slovami:

„No nechodím, lebo Humenné je ďaleko. A oni dajú, to robia schválne, termín ráno na ôsmu. Viete mi povedať, ako sa z Bratislavy dostanem do Humenného ráno na ôsmu? A pritom zákon hovorí o úzkej súčinnosti s účastníkom konania.“

Za 68 stromov určených na výrub bude musieť  mesto vysadiť 234 nových. Aj to spochybňuje Šimončičová:

„Mesto Humenné nevie vypočítať spoločenskú hodnotu, takže nevie, čo má uložiť. Vydávajú nezákonné rozhodnutia. Nepoučili sa, stále robia rovnako nezákonne.”

Zdá sa, že pani Šimončičová samu seba považuje za zákon. Na zdržanie nahlásených výrubov sa sťažujú viacerí občania v Humennom aj v iných mestách Slovenska. Úradníci sú voči „ochranárom“ Šimončičovej či Slávikovi bezmocní. Otázka znie, čomu to slúži a komu to vyhovuje.

„Účastník konania má v konaní určité práva a tieto práva nie je možné uprieť ani ich výkon nechať nejako inak preskúmať,“

 vysvetľuje hovorkyňa Ministerstva životného prostredia SR Petra Stano Maťašovská.

Keď to inak nepôjde, asi bude potrebné zamyslieť sa nad novelou zákona o správnom konaní. Aj zdravý rozum hovorí, že účastníkmi konaní o stavbách či výrube stromov by mali byť len také právnické a fyzické osoby, ktoré majú okrem organizácií zo zákona k predmetu konania priamy vzťah, teda vrátane svojej územnej príslušnosti…