Ešte v roku 2016 vyhlásilo mesto v spolupráci so Slovenskou komorou architektov urbanisticko-architektonickú súťaž „Obnova vojnového cintorína z 1. svetovej vojny v Majeri.“ Cieľom bolo priniesť návrh komplexného riešenia pietneho miesta a prinavrátiť mu dôstojnosť, ktorú si zaslúži. Tak vznikol Monument v Majeri
Po Cene Dušana Jurkoviča a ocenení CE ZA AR nominácia na Mies van der Rohe Award
Autori víťazného návrhu Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš navrhli na cintoríne v Majeri vybudovať objekt – Monument, za ktorý získali už nejedno významné ocenenie.
V roku 2019 toto zaujímavé, moderné a inovatívne dielo získalo Cenu Dušana Jurkoviča a v októbri 2020 aj ocenenie CE ZA AR v kategórii občianske a priemyselné budovy. Zároveň bol Monument získal nomináciu na Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – Mies van der Rohe Award, ktorá sa organizuje každé dva roky.
„Asi 400 projektov bolo nominovaných jednotlivými krajinami za celú Európu v jednotlivých fázach súťaže prebiehal užší výber. Konkurencia bola obrovská a šanca na postup veľmi malá, ale už nominácia do toho najlepšieho v Európe, čo sa udialo v architektúre za posledné dva roky, je pre nás významné ocenenie. Sme radi, že sme v Banskej Bystrici dostali príležitosť venovať sa Majeru,“
uviedli autori projektu Monument.
„Hoci sa tento projekt nestal víťazným, už len fakt, že bol nominovaný na najvyššie vyznamenanie pre architektúru v Európskej únii, považujem za veľký úspech. Len pred nejakým časom sa nám podarilo ukončiť štvrtú etapu obnovy, v rámci ktorej sa vybudovalo mólo spolu s osvetlením a pribudli nové drevené lavičky. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na vzniku Monumentu a aj naďalej sa so záujmom starajú o zveľaďovanie tohto dôstojného miesta v našom meste,“
povedal banskobystrický primátor Ján Nosko.
Monument
Jednoduchý, centrálny, elementárny objekt v podobe pretiahnutého pravouhlého monumentu je pre okoloidúcich signálom, že miesto má väčší význam, ako by sa na prvý pohľad v heterogénnom, dlhé roky zanedbanom a nevhodnými zásahmi zdevastovanom území zdalo.
Nie je to však iba “socha”. Je zrejmé, že v pozadí sú architekti. Pamätník je objektom, miestom do ktorého môžeme vstúpiť. Schodiskom vystúpiť na hornú vyhliadkovú plošinu a z nadhľadu si uvedomiť priestorové a historické súvislosti, ktoré fyzicky zanikli, alebo sú z horizontu pešiaka nevnímateľné.
Zároveň obsahuje aj uzatvárateľnú „svätyňu“, kde sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína. Pri slávnostných príležitostiach je to otvorené pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí.
Súťažný návrh priniesol ucelenú predstavu riešenia celého areálu. Napríklad označenie konkrétnych hrobov v pôvodnom rastri, prvky informačného systému v priestore či sieť mlatových chodníčkov Stále však nemôžeme hovoriť o finálnej podobe. Niektoré navrhnuté krajinárske úpravy sa robia v priebehu času.
Autori zvolili odolné materiálové riešenie, ktoré niečo vydrží. Použitie robustnej, masívnej “atmofixovej” surovej ocele v jej prirodzenej technickej podobe sa nemusí páčiť každému. Je to však dielo poctivé, verné, presvedčivé, nič neskrýva. Monument sa časom stáva vžitým symbolom pamätného miesta a postupne sa s ním stotožňujú aj konzervatívnejší Bystričania
Okoloidúci si môžu všimnúť, že zaujímavý povrch Monumentu dostáva novú podobu prirodzeným starnutím a oxidáciou surového oceľového korpusu. Dynamické zmeny prebiehajú aj v rámci denných cyklov, počasia a osvetlenia…
Zdroj: (tom) a Archinfo , Foto: autori projektu a ilustračné