Banská Bystrica je jediným mestom na Slovensku, ktoré je súčasťou Iniciatívy pre otvorené vládnutie na lokálnej úrovni. Aj vďaka tomu vstupuje do prínosných zahraničných  projektov s cieľom rozvíjať spoluprácu s inými samosprávami, diskutovať na spoločné témy a získavať príklady dobrej praxe.

Vďaka projektu Agenti koexistencie, resp. ambasádori dobrých vzťahov, naše mesto v uplynulom týždni hostilo delegáciu z ôsmich európskych miest. Organizované workshopy boli zamerané na zaujímavý fenomén dnešnej doby, na tému polarizácie, ktorá je prítomná všade vo svete.

Polarizácii, ktorá je v spoločnosti prirodzeným javom, čelia aktuálne všetky samosprávy. Polarizácia však vytvára napätie, je živnou pôdou pre vznik konšpiračných teórií, hejtu, hoaxov, deštruktívnej kritiky či kyberšikany v online prostredí.

Potvrdili to aj hostia, zamestnanci mestských úradov vo ôsmich európskych mestách. Okrem Banskej Bystrice sú do projektu zapojené samosprávy Genk (Belgicko), Aarhus (Dánsko), Breda (Holandsko), Quart de Poblet (Španielsko), Gdansk (Poľsko), Budaörs (Maďarsko), Kekava (Lotyšsko) a územné združenie Iasi Metropolitan (Rumunsko).

„Žijeme v spoločnej Európe, ktorá zažíva traumatizujúce situácie, stavia pred nás výzvy, ktoré majú vplyv na spravovanie na lokálnej úrovni. Napriek tomu musíme ako samosprávy fungovať. V tomto kontexte je potrebné vniesť do vládnutia miest inovácie a otvoriť úrady viac pre obyvateľov. Jednou z týchto výziev je aj téma polarizácie, ktorá rezonuje v celej spoločnosti. Je zaujímavé sledovať, ako vnímajú polarizáciu iné mestá a diskutovať o tom, ako s ňou pracujú. Teší ma, že sme sa stali partnermi tohto projektu,“

povedal primátor Ján Nosko, ktorý zahraničnú delegáciu privítal na pôde historickej Radnice na Námestí SNP.

Ešte pred samotným príchodom zahraničnej delegácie bol spracovaný dotazník polarizačných tém v iných mestách. Napríklad, v španielskom Quart de Poblet vnímajú polarizáciu v témach inklúzie, imigrácie i rodového násilia, ktoré má vplyv na rozhodovanie na komunálnej úrovni.

V dánskom Aarhuse sa polarizácia objavuje vo verejnom sociálnom bývaní, umiestňovaní veterných mlynov, doprave či rozvojových projektoch. V Banskej Bystrici patrí k polarizačným témam napr. doprava, otázka rozvoja bývania, environmentálne témy či  národná politika, ktorá zasahuje do tém aj na komunálnej úrovni.

„V kontexte samospráv, polarizácia často negatívne pôsobí na vzájomné vzťahy mesta a jeho obyvateľov, spôsobuje ťažkosti vo vzájomnej spolupráci, negatívne ovplyvňuje kvalitu participatívnych procesov a celkovo rozvoj otvoreného spôsobu spravovania. Na stretnutiach sme hovorili aj o dôležitosti úlohy odborníkov a lídrov, ktorí v rámci mestských úradov pôsobia. Práve tí môžu významne prispievať k depolarizácii, musia si však osvojiť zručnosti a postoje pre strategickú prácu s polarizáciou.  Nielen tento projekt, ale aj stretnutie samotné vnímam ako skvelý zdroj inšpirácie pre budovanie našich kapacít a získavanie príkladov dobrej praxe v oblasti otvoreného spôsobu spravovania,“

dopĺňa Soňa Kariková, koordinátorka pre otvorené vládnutie a spravovanie.

Účastníkom jedného z workshopov so zahraničnou delegáciou bol aj Tomáš Halász z iniciatívy Bez hejtu:

„Chcem sa poďakovať, že ste ako samosprávy túto tému priniesli, pomenovali ste ju a máte ambíciu s ňou pracovať. Verím, že naša spolupráca sa týmto stretnutím nekončí, ale práve naopak.“

V najbližšom období plánuje mesto Banská Bystrica v spolupráci s expertmi uskutočniť workshopy pre odborníkov pracujúcich na mestskom úrade, ale aj záujemcov z externého prostredia. Aj prostredníctvom nich bude možné získať odpovede na otázky, ako polarizácia vzniká, akú má dynamiku, čo a či sa s ňou dá niečo robiť.

Projekt Agenti koexistencie sa uskutočňuje v rámci programu URBACT IV, ktorý je financovaný z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Hlavným zámerom je budovanie kapacít zamestnancov MsÚ, optimalizácia organizačných štruktúr i interných procesov.