Viacerí starostovia a primátori žiadali od armády, ktorej pri celoplošnom testovaní minulý víkend poskytli plnú súčinnosť aj nad rámec zákonných povinností,  aby im poskytla analytické údaje o testovaných obyvateľoch, ktoré zbierala. Minister obrany Jaroslav Naď to arogantným spôsobom odmietol a hoci sa neskôr ospravedlnil, armáda žiadne údaje samosprávam neposkytla.

Armáda neposkytuje žiadne analytické informácie samosprávam

Banskobystrický primátor Ján Nosko sa k tomu vyjadril slovami:

„Vyvoláva to obavy z toho, že ide viac o politické než odborné rozhodnutie. Armáda nám, štatutárom samospráv odmieta dať sumárne údaje z celoplošného testovania v našich mestách o našich občanoch, čo v tejto chvíli môže vyvolávať pochybnosti o ich relevantnosti.“

Zaznela aj otázka, kto vlastne vyhodnocuje celé testovanie? Hárky v papierovej podobe, do ktorých sa zapisovali mená, adresy a telefóny testovaných, ešte počas samotného testovania zbierala armáda.

minister obrany Jaroslav Naď

Podľa ministra  obrany Jaroslava Naďa by výsledky a všetky údaje, ktoré armáda získala počas prvého kola testovania, malo spracovávať Národné centrum zdravotníckych informácií a regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Beňadiková však pre denník Pravda uviedla:

„NZCI nespracúva osobné dáta občanov, ktoré boli ručne papierovo spracovávané pod vedením ministerstva obrany počas celoplošného testovania.“

Podobne sa vyjadrili aj zástupcovia regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Z toho vyplýva, že minister obrany buď nemá všetky informácie alebo jednoducho nehovorí pravdu. Na opätovné otázky Pravdy ministerstvo obrany neodpovedalo.

Až v piatok popoludní minister obrany  napriek negatívnym vyjadreniam RÚVZ vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol:

„Nuž, drahí priatelia, momentálne sú k dispozícii v jednotlivých RÚVZ a sú postupne nahadzované do informačných systémov. Žiadame férovosť aj od médií a nie strašenie a klamanie ľudí. Stovky vojakov pomáhajú ľuďom v RÚVZ, aby boli údaje čo najskôr online. Taká je pravda.“

Čo s nazhromaždenými osobnými údajmi zdravotného charakteru obyvateľov?

Už z priznania hovorkyne ministra obrany, že pri strate negatívneho covid certifikátu vám nikto nevydá duplikát, ako je to bežné pri strate iných dokladov, bolo zrejmé, že neexistuje žiadna centrálna databáza vydaných certifikátov. Pritom tie od občanov podľa spornej vyhlášky ÚVZ môžu požadovať k nahliadnutiu zamestnávatelia, obchodníci či vedúci prevádzok alebo polícia.

Ani tento rozpor dodnes nikto relevantne nevysvetlil. Existujú diametrálne odlišné stanoviská právnikov, čo zneisťuje občanov. Štát vytvára na nich neprimeraný nátlak vedúci k čo najväčšej účasti, súčasne spojený s falošnou „priepustkou na slobodu“, ktorú má predstavovať negatívny covid certifikát.

Vyzerá to tak, že osobné údaje 3 625 332 občanov, z ktorých 38 359 bolo pozitívne testovaných antigénovými testami, ležia kdesi na ministerstve obrany alebo generálnom štábe. Nikto ich doteraz neanalyzoval a hoci výsledky 1. kola neboli vyhodnotené odborníkmi, vláda s ústredným krízovým štábom už v pondelok rozhodli, že druhé kolo sa bude  konať v 45 okresoch kde podiel pozitívne testovaných prekročil hranicu 0,7 percenta.

Napriek tomu, že viacerým starostom či primátorom nesedeli globálne čísla za okresy zverejnené armádou, nikto zo štátnych predstaviteľov sa ani len neunúval im to vysvetliť či vyvrátiť ich podozrenia, že sa nepracuje s relevantnými údajmi.

náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko

Potom vyvstáva otázka, načo sa vlastne koná opakované testovanie vo vybraných okresoch, keď nie sú k dispozícii žiadne relevantné dáta z 1. kola? A ako sa opäť naloží s osobnými údajmi účastníkov druhého kola? Je v demokratickom štáte Európskej únie normálne, aby osobné údaje zdravotného charakteru miliónov obyvateľov držala armáda?

Nevedno, prečo na základe doteraz známych skutočností nekoná Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý už na začiatku namietal nesúlad vyhlášky ÚVZ so zákonom? Prečo prezidentka SR, ktorá mala vážne výhrady k nepripravenosti prvého kola celoplošného testovania či k hrozbe sankcií pre tých, ktorí sa tejto akcie nezúčastnia? Zrazu je všetko v poriadku?

Tých nezodpovedaných právnych otázok, ktoré zostali aj pred druhým kolom, zostáva stále dosť na to, aby hroziace spory po skončení celoplošného testovania mali súdnu a možno aj trestnoprávnu dohru. Qui bono?