Obľúbenej spisovateľke z Banskej Bystrice Alici Bartkovej, ktorej poviedky zo zbierky VRED sme s výrazným čitateľským záujmom nedávno zverejňovali na našom portáli, aktuálne vychádzajú vo vydavateľstve Richard Lunter – KICOM dve knihy. Jedna je zbierka poviedok Vred, kde sa okrem nám známeho Vredu objaví ešte desať ďalších poviedok. Druhou knihou zasa detektívny román Kvietok.

VRED

„Zbierka poviedok Vred je odrazom dnešnej doby, kde sa pochybnosť a neistota stávajú súčasťou každodennosti,“

hovorí autorka Alica Bartková.

Hlavné postavy zvádzajú vnútorný boj medzi morálnymi hodnotami a čistou vôľou k životu, pri ktorej ide niekedy etika bokom. Bojuje v nich veľa protikladov – optimizmus a pesimizmus, nádej a zúfalstvo, apatickosť a snaha prežiť. Zmietajú sa medzi vierou, že to, čo im podsúva okolie, je správne, a pochybnosťou, či je to naozaj tak.

Takmer všetky hlavné postavy sa ocitnú v hraničnej situácii, kde sa musia rozhodnúť, ako naložiť so svojím životom a aký postoj k nemu zaujať. Čo u nich napokon zvíťazí, sa čitateľ dozvie na konci textov.

Kvietok

„Detektívny román s názvom Kvietok je časovou mozaikou, ktorú si čitateľ postupne skladá sám. Opäť sú tam tri hlavné pohľady na vec – pohľady dvoch obetí a vyšetrovateľky. Neskôr sa k nim pridáva ešte aj uhol pohľadu vraha,“

vysvetľuje Alica Bartková

Kapitoly nie sú časovo následné, minulosť sa preplieta s prítomnosťou, takže čitateľ má možnosť postupne odkrývať, čo udalostiam predchádzalo, vkrádať sa do psychiky postáv, ktoré možno nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú.

Ukážka z románu Kvietok

Keď sa naňho pozerá, cíti niečo naliehavé. Zrazu počuje štrnganie kľúčov vo dverách, zvonenie mobilu, kostolných zvonov, zvonca pri dverách, húkanie sanitky, hasičov, hocičoho… Počuje volanie obetí nespravodlivosti, aj krik ľudí v eufórii. Vidí v ňom všetko domáhajúce sa pozornosti. Vidí v ňom niečo, čo stojí za pozornosť.

Takých ľudí ako on pozná. Je v nich istá živočíšna naliehavosť do istej miery vrodená, ale vo väčšej miere získaná skúsenosťami. Ju neoklame. Dobre vie, aký je. Je slušný, milý, prívetivý…

V skutočnosti však taký nie je. Iba to predstiera. Keď naňho v rade na pošte celý čas civie dieťa, najradšej by spravil takú grimasu, až by sa rozplakalo, ale iba sa naňho usmeje a ešte povie jeho mame, aké milé má dieťa. Alebo keď mu vynadá jeho šéf, najradšej by ho holými rukami uškrtil a musí sa veľmi ovládať, aby to neurobil. A ona to vie.

„Typickým barbarstvom v osemnástom storočí, ťahajúcim sa ktovie odkedy a ktovie dokedy, bola zábava takzvaných kohútobijcov. Počuli ste o nich?“

„Nie. Nikdy som o nich nepočul.“

„Hlavnou sezónou tejto zábavy bolo v Anglicku obdobie pôstu, kedy sa priviazaní kohúti ubíjali palicami s olovenou guľou. Kresťanská krutosť bažiaca po krvi sa v mene zbožnosti mohla prejaviť naplno. A to všetko preto, lebo vraj kohút kikiríkal trikrát a zakaždým sa tešil, keď apoštol Peter zaprel Krista. Čo by mohlo byť zbožnejšie ako umlátiť jeho potomkov k smrti?“

„Naozaj? No… to je veľmi kruté.“

„Nebolo to kruté v očiach spoločnosti, ktorá to tolerovala. Niektorí ľudia sú prirodzene krutí a celý život musia so sebou bojovať, aby ich prirodzenosť nevyšla najavo. Aby ich spoločnosť za to neodsúdila, pretože to by bolo pre nich oveľa horšie. Radšej sa prispôsobujú väčšine a dodržujú pravidlá spoločnosti, ale to ich podstatu nezmení. Keby spoločnosť tolerovala ich krutosť, správali by sa úplne inak.“

„Aha. Ale nerozumiem, prečo mi to hovoríte.“

„Takže, pán Medňanský, ešte raz. Čo si pamätáte ako posledné predtým ako ste sa prebrali v horiacom dome?“

Ak vás zaujímajú poviedky Alice Bartkovej zo zbierky Vred a chcete vedieť, ako to dopadne v detektívnom románe Kvietok, môžete si obidve novinky na knižnom trhu zaobstarať v predpredaji, ktorý práve začal. Informácie o možnosti získať obe knihy nájdete na www.knihanaj.sk alebo http://www.bartkova.sk.