Kúpele Korytnica ležia pri ceste medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom pod obcou Donovaly. Dnes sú súčasťou obce Liptovská Osada.

Niekdajšia uhorská, neskôr československá a slovenská perla kúpeľníctva je dnes miestom duchov, kde zastal čas. Napriek tomu sa toto miesto určite oplatí navštíviť. Dýcha z neho nielen minulosť, ale aj unikátnosť a pokoj v prostredí nádhernej prírody.

V kúpeľoch sa vystriedali viacerí majitelia, roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, privatizáciou v roku 1995 sa začal ich postupný úpadok, ktorý vyvrcholil až ukončením prevádzky týchto kúpeľov. Slováci sme si ich nechali schátrať a zachraňuje ich Francúz chorvátskeho pôvodu Zlatko Banovič.

Plničku minerálnych vôd zmodernizoval a v jej podkroví dnes dokonca žije. Budovu kde kedysi sídlila administratíva, pošta aj obchod prerobil na penzión Svätopluk. Pristavil terasu, bazén pre ryby aj kuchyňu.

To, že keď sme si objednali slovenské halušky nedali sa spraviť ako ani potom talianska pizza, či v ponuke hľadáte slovenské nealko alebo pivo – tak ho tam nenájdete – je na zamyslenie ako sa rozvíja slovenský cestovný ruch. Francúz Banovič si povedal, že v kúpeľoch nemusí nič vŕtať, veď tam voda tečie sama (predtým podnikal na Slovensku s vŕtacím strojom na hľadanie vody)!

Minerálna voda sa vo fľaškách ako jedna z mála za Rakúsko – Uhorska vyvážala pre svoju kvalitu dokonca do USA. Svojím charakterom a dosahovanými liečebnými výsledkami sa môže Korytnica radiť medzi popredné európske kúpele ako sú napríklad Karlove Vary.

Korytnická voda má vplyv na látkovú výmenu a ovplyvňuje choroby žalúdka, pečene, žlčového systému, poruchy látkovej výmeny a močového ústrojenstva. Korytnická voda priaznivo ovplyvňuje hospodárenie organizmu s cukrom a má dôležitú úlohu pri liečení cukrovky. Pre svoj dostatočný obsah železa podáva sa ako doplnok pri liečení málokrvnosti

Minerálna liečivá voda sa tu využívala už od stredoveku. Pôvodný starobylý slovenský názov  týchto „kúpeľov“ bol Medokýšnô, lebo pramene vyvierajú v Medokýšnej doline, ktorá sa napája na Korytnickú dolinu, kadiaľ vedie hlavná cesta z Banskej Bystrice na Ružomberok.

Veľký rozvoj kúpeľov znamenalo 19. storočie. Pôvodne sa rozvoj kúpeľov zaslúžili majitelia Likavského hradného panstva na Liptove pod ktoré kúpele patrili.  V minulosti viedli ku kúpeľom tri cesty: prvá od severu z Ružomberka do Osady, druhá z Banskej Bystrice cez Šturec, Liptovské Revúce do Osady a tretia už v 19. storočí od hostinca pod Šturcom na Donovaly a Korytnickou dolinou cez Medokýšnu ku kúpeľom.

Popritom cesta cez Donovaly do Ružomberka bola vybudovaná len v druhej polovici 20. storočia, ale dnes je hlavnou prístupovou cestou do kúpeľov. V polovici 19. storočia tu vytekali na povrch tieto minerálne pramene: Žofia, František – Jozef, Albrecht, Ilka, Garibaldi. Bolo tu 12 hosťovských domov s názvami: Kúpeľná administratívna budova, Švajčiarska chata, Cocordia (v preklade Harmónia), Senectus, Omnibus, Lovecká chata, Pompeje a ďalšie. K najreprezentatívnejším kde nocľah bol najdrahší patrila nielen Concordia, ale aj Resina, Tusculum a Portic.

Boli tu aj domy patriace významným osobám – rodinám Dobákovský dom, Blaškovičov, Huszárov. Kúpeľné hosťovské domy sa postupom času premenúvali. Dnes tu stoja nefunkčné kúpeľné historické domy s názvami Oliva, Hygiea, Slovénia, Slávia, Anna, Salatín, Štefánia, veľká historická budova pôvodnej plničky.

Bola tu postavená aj krásna drevená kaplnka svätého Andreja, ktorá stojí do súčasnosti.  Kamenný kríž pod ňou postavili v roku 1856 na pamiatku spokojní kúpeľní hostia – kríž tu stojí do súčastnosti.

V roku 1908 tu v Korytnici  bola postavená úzkokoľajná železničná stanica, do ktorej premával vlak z Ružomberka, ktorá mala pôvodne viesť do Banskej Bystrice – čo sa nepodarilo zrealizovať. V roku 1974 bolo železničné spojenie do Korytnických kúpeľov zrušené. V súčasnosti sa snažia nadšenci z Ružomberka o obnovu tejto trate.

Do kúpeľov Korytnica sa dostanete autom  cez Donovaly, ale vedie sem aj cyklotrasa z Donovál. Toto miesto sa určite oplatí navštíviť.