Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, sa ustanovil 1. september ako štátny sviatok – Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Prijatie Ústavy SR

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky – Česká a Slovenská, dobrovoľne odovzdávajúce časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany, najvplyvnejších politických zoskupení dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993.

Aj keď rozdelenie Československa nebolo prijaté referendom, dodnes to slúži ako vzor pokojnej dohody medzi národmi, čo vo svete ani dnes nie je pravidlom.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu SR schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí a účinnosť nadobudla 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu, či sa dodržiava, má na starosti Ústavný súd SR.

Po 29 rokoch…

Expremiér a bývalý predseda NR SR Peter Pellegrini o Ústave SR hovorí:

„Prvý september 1992 je základným míľnikom moderného Slovenska. Novému, mladému štátu priniesol symbolický kompas, ktorý nám má do budúcnosti ukazovať cestu, kadiaľ ísť. Vďaka Ústave SR môže Slovensko podľa neho napredovať a prosperovať. A nielen to. Vďaka tomu môžeme sebaisto prehovárať do európskych a svetových dejín a pomáhať riešiť globálne výzvy, pred ktorými všetci stojíme.“

V súvislosti s právami garantovanými v základnom zákone štátu ústava chráni občianske práva, ale žiada slušné správanie, úctu k spoluobčanom a dodržiavanie zákonov. Chráni aj politické práva, ale žiada úctu k demokracii, toleranciu a rešpekt k pluralite názorov.

Peter Pellegrini

„Ústava chráni sociálne práva, ale žiada od občanov vlastné úsilie, iniciatívnosť a pracovitosť. Ústava chráni menšinové práva, ale žiada od menšín pokojné spolunažívanie a vzájomné porozumenie. Snaží sa tiež povedať, že Slováci sú sebavedomý národ, ktorý je súčasťou európskej civilizácie a ktorého úlohou je priložiť ruku k dielu, aby sme spoločne vytvorili lepší svet pre všetkých,“

dopĺňa svoje vyjadrenie Bystričan Peter Pellegrini.

Najsilnejšia opozičná strana HLAS-sociálna demokracia prijala 1. septembra 2021 Deklaráciu o referende, ktorú jej poslanci predložia do NR SR:

Ústavný zákon

Je to najvyšší zákon demokratického štátu. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi. Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave. Keďže Ústava Slovenskej republiky je ústavou rigidnou, na jej zmenu treba prijatie ústavného zákona, čo vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR.

Národná rada môže rozhodnúť o tom, či je predmetná úprava natoľko závažná, že je nutné ju upraviť formou ústavného zákona, čo sa za 28 rokov udialo niekoľkokrát.  Samotná ústava však túto formu vyžaduje explicitne v prípade vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s iným štátom (alebo vystúpenia z neho), pričom ešte takýto ústavný zákon musí byť potvrdený referendom. Tiež v prípade zmeny hraníc Slovenskej republiky.

Pamätný obelisk k prijatiu Ústavy SR na bystrickom Námestí slobody

V meste pod Urpínom si prijatie Ústavy SR každoročne pripomínajú Miestny odbor Matice Slovenskej a mesto Banská Bystrica pri pamätnom obelisku na Námestí slobody. Lipy na tomto námestí boli vysadené 23. októbra 1992 predstaviteľmi Matice slovenskej za prítomnosti vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, neskoršieho  prezidenta Slovenskej republiky.

Pamätník pod lipami vo forme kamenného obelisku s reliéfom bol slávnostne odhalený 22. septembra 2000. Jeho autorom je banskobystrický akademický maliar a sochár Marián Miklóš, v spolupráci s kremnickými sochármi a medailérmi Pavlom Karolym, Štefanom Kuzminom  a Jánom  Volkom.

Na Deň ústavy bude v sídle Ústavného súdu aj v ďalších mestách protest

Aktuálna politická situácia na Slovensku po faktickom zmarení referenda o predčasných voľbách, aj v súvislosti s covidovým rozdeľovaním občanov na očkovaných a neočkovaných spolu s diskrimináciou tých druhých vyvoláva občianske protesty, ku ktorým sa pridávajú i opozičné strany.

Veľká protivládna demonštrácia bude v stredu popoludní symbolicky na Deň ústavy v blízkosti Ústavného súdu v Košiciach. Ďalši protest bude v Bratislave, keď nedôveryhodnosť súčasnej koaličnej vlády dosahuje vrchol a väčšina v parlamente ďalej ohýba Ústavu SR. Nehovoriac o tom, čo sa deje so spravodlivosťou.

Od 13:00 hod. začal prvý veľký protestný míting v Bratislave pred Prezidentským palácom. Jeho organizártorom bola bola strana ĽSNS Mariana Kotlebu. Protivládneho protestu sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí sa po prejavoch rečníkov pohli smerom k slovenskému parlamentu a Úradu vlády SR. Pred parlamentom ich čakali ťažkoodenci, ktorí im zabránili prísť bližšie k budove Národnej rady SR.

Skupiny demonštrantov pokračovali v proteste blokádou ulíc okolí Hodžovho námestia. Policajní ťažkoodenci ich postupne po 19:00 hod. Na mieste bolo pripravené aj policajné vodné delo. Použiť ho však nemuseli. Krátko pred 19:30 hod. sa podarilo opäť obnoviť dopravu v okolí Prezidentského paláca. Pri večernom zásahu zadržala polícia tri osoby.

Počas stredajších protestov v Bratislave zadržala polícia celkovo 12 ľudí. Jednou zo zadržaných je aj organizátorka protestov, ktoré sa konali v poslednom období na Hodžovom námestí.

Dôvodom zadržania boli priestupky proti verejnému poriadku, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa. Taktiež aj blokovanie dopravy či pre podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa.

„Podľa doterajších informácií došlo v súvislosti so služobnými zákrokmi k zraneniu jednej osoby. Situáciu na území hlavného mesta v súčasnej dobe aj naďalej monitorujeme,“

uviedol hovorca Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Michal Szeiff.

V Košiciach sa začalo protestovať od tretej popoludní. Zhromaždenie organizovala strana Republika. Dav na konci Hlavnej ulice sa postupne  rozrástol na  niekoľko tisíc ľudí. Ako prvý sa prítomným prihovoril advokát Marek Géci.

O štvrtej začinalo na Hlavnej ulici najväčšie protestné zhromaždenie blízko Ústavného súdu.  Jeho organizátorom je strana SMER-SD. Na tribúne spolu s najvyššími predstaviteľmi Smeru stál aj exprezident Ivan Gašparovič, ktorý ako predseda parlamentu podpisoval prvú Ústavu SR. Na protest prišlo okolo 10 tisíc  ľudí z celého Slovenska.

V Bratislave strieľala polícia značkovacími projektilmi

Policajti pri zásahu proti protestujúcim použili aj strelné zbrane so značkovacími projektilmi, ktoré sú o niečo menej nebezpečné ako gumové, ibaže na malú vzdielenosť môžu spôsobiť človeku nepríjemné zranenie. A to sa stalo. Z bezprostrednej blízkosti jeden z policajtov postrelil muža do krku, v druhom prípade do brucha.  Svedčí o tom video jedného z účastníkov protestov.

Záchranári počas stredajších protestných zhromaždení ošetrili spolu tri osoby, ženu a dvoch mužov. Hovorkyňa záchranárov Alena Krčová pre Topky.sk potvrdila, že v jednom prípade išlo o poranenie krku:

„Žena utrpela úraz hlavy, bola prevezená do nemocnice. Jeden z mužov mal taktiež poranenú hlavu, bol ošetrený na stanici PZ SR. Prevoz do nemocnice odmietol. Druhý muž mal poranený krk, záchranári ho transportovali do nemocnice.“

Hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff,  že spomínaným videom sa v súčasnosti už zaoberá Odbor kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Vo vzduchu visí otázka o (ne)primeranosti takéhoto zákroku v danej situácii…