Tohto roku si pripomíname 1159. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). Na Slovensku je 5. júl je štátnym sviatkom na počesť týchto dvoch svätcov. Čo znamená ich posolstvo  pre slovenský národ?

Príchod solúnskych bratov

Cyril – Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno – spoločenské.

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868.

Dielo vierozvestcov

Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10.-13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Rodní bratia zo Solúna, ktorých rodičia, Lev a Mária, boli významní a bohatí. Starší brat Metod strávil ako dôstojník 10 rokov medzi Slovanmi (macedónskymi) a tak sa naučil slovanský jazyk. Potom sa Metod vzdialil na horu Olymp a oddal sa mníšskemu podvihu. Tu sa k nemu neskôr pripojil aj Cyril (Konštantín).

Ale keď chazarský kráľ Kagan požiadal od cisára Michala zvestovateľov Christovej viery, na jeho rozkaz  týchto dvoch bratov vyhľadali a poslali medzi Chazarov. Presvedčiac Kagana na Christovu vieru, pokrstili ho s veľkým počtom jeho hodnostárov a ešte väčším počtom ľudu. Po určitom čase sa vrátili do Carihradu, kde zostavili slovanskú azbuku z 38 písmen a začali prekladať cirkevné knihy z gréčtiny do slovančiny.

Na pozvanie kniežaťa Rastislava odišli na Moravu, kde zbožnú vieru rozšírili a utvrdili a knihy rozmnožovali a dávali ich duchovným, aby učili mládež. Na pozvanie pápeža odišli do Ríma, kde Cyril ochorel a zomrel 14. februára 869.

Metod sa vrátil na Moravu a do smrti pracoval na utvrdzovaní Christovej viery medzi Slovanmi. Po jeho smrti – zosnul v Hospodinovi 6. apríla 885. Jeho učeníci, Päťpočetníci, na čele so svätým Klimentom ako episkopom, prešli Dunaj a zišli na juh, do Macedónska, odkiaľ z Ochridu pokračovali v práci začatej Cyrilom a Metodom na severe medzi Slovanmi.

Cyril 

Pre staroslovienčinu vytvoril na základe malej gréckej abecedy písmo – hlaholiku a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní.

Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Svätého písma, slovesnosti a vzdelanosti.  

V saracénskom tábore sa opýtali Cyrila:

„Ako môžu kresťania bojovať a zároveň dodržiavať prikázanie o modlení sa k Bohu za ich nepriateľov?“

Na to svätý Cyril odpovedal otázkou:

„Keď sú v jednom zákone napísané dve prikázania a sú dané ľuďom na dodržiavanie, ktorý človek lepšie dodrží zákon – ten, ktorý dodrží jedno prikázanie alebo ten, ktorý dodrží obidve?“

Odpoveď Saracénov bola:

„Bezpochyby ten, ktorý dodrží obidve.“

Sv. Cyril pokračoval:

„Christos Boh náš nám prikázal, aby sme sa modlili k Bohu za tých, ktorí nás prenasledujú a aby sme konali dobro aj im. Ale ten istý Boh nám ešte povedal: väčšiu lásku v tomto živote neprejaví nikto ako ten, kto položí svoju dušu za priateľov svojich. A preto my prekonávame urážky, ktorými nás častujú jednotlivo a modlime sa k Bohu za nich, ale ako spoločenstvo bránime jeden druhého a kladieme svoje duše, aby ste vy, ktorí plienite našich bratov, nezajali s telom aj ich duše a nezničili ich telom aj dušou.“

Metod 

Bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Staroslovienčina 

Na území Veľkej Moravy zohrala dôležitú úlohu ako literárny, náboženský, administratívny a právny jazyk. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti.

Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky z roku 1992. 

Kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi pri Banskej Bystrici

Ako uvádza cirkevný historik Gabriel Brendza, Farský kostol v Selciach sa vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi v roku 1863 stal prvým kostolom v Hornom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi.

Od roku 1998 sú Selce diecéznym miestom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi zásluhou vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Selciach

Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrica. Okrem Seliec pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynceľovej, Nemciam, Balážom a Priechodu. Gotický kostol z roku 1222 bol rozšírený začiatkom 16. storočia.

Nachádzajú sa v ňom vzácne pamiatky z 15.-19. storočia. Obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý visí v tomto chráme, veriaci uvideli po renovácii v roku 1996 po sto rokoch, kedy bol znovu nainštalovaný.

Selce si v utorok 5. júla 2022 pripomínajú 800. Výročie prvej písomnej zmienky o obci. V kostole sv. Cyrila a  Metoda je od 10:00 hod. slávnostná svätá omša. Od 14:00 hod. na futbalovom ihrisku pokračujú oslavy  kultúrnym programom „Osem storočí ako deň včerajší“ s  predstavením novej monografie o obci Selce.