Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Ale tento názov sa môže odvíjať aj od veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa vykonávalo v sobotu.

Biela sobota

Nazýva sa aj Veľká sobota alebo Svätá sobota (lat. Sabbatum sanctum). V kresťanskom kalendári je to deň pred Veľkonočnou nedeľou. Večer alebo v noci sa slávi Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Veľkonočná vigília).

Názov Biela sobota deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Cirkevné obrady počas sobotného sviatku

V rímskokatolíckej cirkvi je Svätá sobota súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst.

Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží, resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Svätá sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána.

Pápež František

Táto vigília je niekedy nesprávne nazývala liturgia Bielej soboty. Dňom Svätej soboty sa končí pôst (pôstne obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Štvrtok Svätého týždňa).

Svätá sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Štvrtok Svätého týždňa večer, pokračuje Piatkom utrpenia Pána a Svätou sobotou, vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Ľudové zvyky na Bielu sobotu

Po celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si  ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli,  na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky. Niektorí za trámy domov dávali uhlíky, aby ich dom nezhorel.

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím.

Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka.

Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou.

Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.

Používanie malých rapkáčov do ruky, ale aj veľkých nástrojov vozených na traktoroch malo nahradiť zvony, ktoré naposledy zazneli pri omši na Zelený štvrtok, následne „odleteli do Ríma“ pre požehnanie od pápeža a vracali sa až na Bielu sobotu.