Banskobystričania pozor! Zo soboty na nedeľu 27. marca sa mení čas. O druhej v noci sa naše hodiny posunú na tretiu, takže sa vyspíme o hodinu menej.

Prechádzame na tzv. stredoeurópsky letný čas (SELČ). Na zimný sa vrátime opäť v nedeľu 30. októbra 2016. Túto zmenu využíva väčšina krajín Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu.

Na myšlienku zmeniť čas tak, aby sa šetrilo denné svetlo pre potreby ľudí, prišiel v roku 1784  americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v jednom zo svojich článkov. Prvý návrh na oficiálne zavedenie letného času dal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji „The Waste of Daylight“ (Mrhanie denným svetlom).

Na území Slovenska sa  zaviedol letný a zimný čas počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas uplatňoval každý rok a trval u nás šesť mesiacov. Od roku 1996 sa dĺžka SELČ aj na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie na sedem mesiacov. Upravuje to nariadenie vlády.

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale ten, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Vyplýva to aj z toho, že väčšina ľudí je aktívnejších večer po západe slnka, ako ráno.

Letný čas má mnohé klady, ale aj zápory. Jeho odporcovia tvrdia, že proklamované šetrenie energie je zanedbateľné. Napríklad prieskumy energetikov hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5% spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj možné zdravotné problémy.

Niektorým ľuďom však spôsobuje zmena času orientačné problémy a zmenu biorytmov. Chvíľu trvá, kým si zvyknú na nový čas. Tak či onak si nezabudnite počas tohto víkendu.