Tohtoročné Banskobystrické kultúrne leto vyvrcholí 365. Radvanským jarmokom a 25. Trhom ľudových remesiel. Témou budú tentoraz kovospracujúce remeslá – mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo. Radvanský jarmok sa bude konať  v dňoch 7. – 10. septembra 2023.

Blíži sa už 365. Radvanský jarmok

Banskobystričanom poskytuje Radvanský jarmok pocit identity, kontinuity a zároveň predstavuje prvky zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska i zoznamu UNESCO.

Neodmysliteľnou súčasťou jarmoku je každoročne trh tradičných remesiel a stánky s ľudovo-umeleckými výrobkami. Aj tento rok budú môcť Banskobystričania i návštevníci sledovať prácu a ukážky tradičných povolaní, vyskúšať tvorivé dielne rôzneho zamerania a v neposlednom rade zakúpiť si remeselné výrobky, vyskladané z pestrej ponuky. Dejiskom bude Námestie SNP, Námestie Š. Moysesa, Dolná i Lazovná ulica.

Najväčšie kultúrno-spoločenské podujatie pod Urpínom prinesie opäť umenie tradičného remesla, pestrý kultúrny program, obľúbené zábavné atrakcie a jarmočné špeciality .

Tak ako sa stalo tradíciou, aj tentoraz sa termín Radvanského jarmoku prispôsobuje dátumu cirkevného sviatku narodenia Panny Márie. Jarmok sa uskutoční v termíne 8. až 10. septembra 2023, prvé stánky a zábavné atrakcie sa otvoria už vo štvrtok 7. septembra.

Prihlášku k účasti na jarmoku môžu predajcovia občerstvenia a doplnkového sortimentu, ako aj prevádzkovatelia zábavných atrakcií zasielať spolu s povinnými prílohami do 15. augusta 2023 na adresu:

Mesto Banská Bystrica

Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu

Oddelenie kultúry

Československej armády 26

974 01 Banská Bystrica

Doručiť je ich možné aj e-mailom na podatelna@banskabystrica.sk. Prihlášku a ďalšie potrebné tlačivá nájdu záujemcovia na https://www.banskabystrica.sk/…/prihlaska-k-ucasti-na…/. V prípade otázok môžu kontaktovať naše kolegyne z oddelenia kultúry na eva.chmelikova@banskabystrica.sk a dagmar.sustekova@banskabystrica.sk.

Historicky výnimočný jarmok

V dobe úpadku banských miest – koncom 16. a v 17. storočí venovali bystrickí mešťania stále väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Staré bystrické týždenné trhy na seba prevzali úlohu zásobovať tovarom široké obyvateľstvo. Jarmoky však mohlo mesto organizovať iba počas schválených termínov.

Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský korunovaný za uhorského kráľa udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie.

Potvrdzuje to aj historik a mestský poslanec Vladimír Sklenka:

„Najstarší písomný doklad o jarmoku v Radvani máme z roku 1655. Jeho počiatky však zrejme siahajú do 13. a začiatku 14. storočia a sú spájané s radvanským kostolom Panny Márie na Hôrke. Tento kostol mal byť pútnickým miestom, kam prichádzalo množstvo ľudí. Patrí medzi najstaršie kostoly a plnil úlohu farského kostola pre široké okolie už v 13. storočí. V ďalšom období bolo dôležitým faktom pre rozvoj Radvanského jarmoku, že sa konal v deň pútí na Staré Hory, k starohorskej Panne Márii.“

Vladimír Sklenka

K Radvanskému jarmoku Sklenka dodáva:

„V Radvani sa kedysi konali štyri jarmoky. Z nich práve jarmok konaný na sviatok Narodenia Panny Márie sa preslávil. Jarmok sa pravidelne konal a koná aj po pripojení obce Radvaň k mestu Banská Bystrica od roku 1966 pod svojím pôvodným názvom Radvanský jarmok.“

Podľa Vladimíra Sklenku medzi Banskou Bystricou a mestečkom Radvaň kedysi o tento jarmok vznikol veľký spor:

„V roku 1695 vypukol spor medzi mestom Banská Bystrica a Jánom Radvanským. Banskobystričania získali súhlas od panovníka Leopolda I. na presunutie svojho jarmoku z 1. na 8. septembra. Radvaň a Banská Bystrica boli susedmi, dva jarmoky vedľa seba tak blízko však nemohli byť. Spor sa vyriešil až v roku 1697, keď panovník Leopold I. zrušil septembrový banskobystrický jarmok a právo usporadúvať jarmok v tomto termíne ponechal len Radvani.“ 

Radvanskému jarmoku sa venovali vo svojich dielach aj spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, Jozef Gregor Tajovský a vo svojej básni ho ospieval aj Andrej Sládkovič.

V roku 1955 Štefan Nosáľ s Lúčnicou vytvoril úspešnú choreografiu venovanú práve Radvanskému jarmoku.