Je po Vzkriesení a nastáva čas radosti zo života a jari. Veľkonočné sviatky prechádzajú do svojej tradičnej nenáboženskej formy, ktorú všetci dôverne poznáme. Ani počas nich by sme nemali zabúdať na biblické posolstvo Ježiša, ktoré nám znechal svojím životom, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním.

Ján Pavol II. 15. apríla 1979 na Veľkonočnú nedeľu vo svojom prvom pápežskom veľkonočnom  posolstve pred požehnaním Urbi et Orbi povedal:

„Tento deň je pre nás mimoriadne významný, lebo vyjadruje celú pravdu o našom pôvode. Uholným kameňom všetkých našich stavieb je sám Ježiš Kristus. Na tomto kameni, čo stavitelia zavrhli, ktorý Boh ožiaril svetlom vzkriesenia, je umiestnený samotný základ našej viery, našej nádeje a našej lásky.“

Jeho slová sprevádzajú cirkevné veľkonočné svatky v celom kresťanskom svete. Čo vlastne znamenajú symboly Veľkej noci, ktoré viac či menej poznáme? Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie:

Baránok – tento symbol sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž –  je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.

Oheň – veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

Sviečka – je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.  Tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža so symbolmi ? a ? (alfa a omega),  t.j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus.

Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Tiež sa zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý, rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Vajíčko – pretože obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

Zajačik – aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.

Korbáč – tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Oslavy Veľkej noci sa líšia podľa regiónov. Časovo sa zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibanie korbáčom. Redakcia Bystricovín preto želá všetkým Bystričanom príjemné a ničím nerušené Veľkonočné svatky 2014.