Mesto pod Urpínom sa od 7. marca 2016 stalo miestom, kde sa bude udeľovať Cena Ladislava E. Hudeca, ktorú zriadil Spolok architektov Slovenska (SAS) v spolupráci s Centrom architekta Ladislava E. Hudeca n. o. Banská Bystrica a Fondom výtvarných umení. Jej druhou držiteľkou sa za rok 2015 stala Ing. arch. Alena Gauché – Kubová PhD.

Cena Ladislava E. Hudeca

Cena je poctou svetovému architektovi, banskobystrickému rodákovi a jeho architektonickému dielu, ktoré vytvoril v Šanghaji. Symbolizuje medzinárodný dialóg v oblasti architektonickej tvorby. O udelení Ceny Ladislava E. Hudeca za rok 2015 rozhodoval výbor pre jej udeľovanie v zložení : Klára Kubičková, Václav Kohlmayer, Peter Mikloš, Štefan Šlachta a Igor Teplan.

Udeľuje sa žijúcemu architektovi, ktorý sa narodil na území Slovenska a pôsobí v zahraničí, za významné pôsobenie v oblasti architektúry (architektonická tvorba, pedagogická, teoreticko – historická činnosť a pod.). Doteraz prvým a jediným laureátom ceny bol od roku 2013 profesor Peter Lizoň, ktorý žije a pôsobí v USA.

Atribútmi ceny sú diplom a medaila, ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Sabo, ktorý prišiel do Banskej Bystrice spolu s režisérom dokumentu „Zmenil tvár Šanghaja“ Ladislavom Kabošom..

Na tlačovej besede pred udeľovaním ceny vystúpili riaditeľ kancelárie SAS Peter Mikloš, prezident SAS Juraj Hermann, laureátka ceny Alena Gauché – Kubová, profesor Peter Pásztor a Klára Kubičková z banskobystrického Centra architekta Ladislava E.  Hudeca.

Laudatio profesora Pásztora

Na slávnostnom udeľovaní Ceny Ladislava E. Hudeca Ing. arch. Alene Gauché – Kubovej v Cikkerovej sieni banskobystrickej Radnice pod záštitou primátora Jána Noska predniesol laudatio architekt Peter Pásztor, ktoré vám prinášame v plnom znení:

„Cesty uplatnenia architektov v živote sú rôzne. Nie každý stavia budovy – aj keď predovšetkým tak je v našich predstavách zafixovaná predstava o pôsobení architekta. Mnoho našich kolegov však pôsobí aj v iných pozíciách – mnohí pôsobia vo verejnej správe, v ochrane pamiatok, či životného prostredia, niektorí vo sfére developérskej, či realizačnej a niektorí sa našli, resp. dokázali sa realizovať vo sfére vo sfére architektonickej a urbanistickej teórie – tak, ako je to aj v prípade našej dnešnej ocenenej vzácnej kolegyne Alene Kubovej – Gauché, žijúcej už desaťročia so svojou rodinou – manželom a synom – vo Francúzsku

Narodila sa v Bratislave, kde aj ukončila svoje vysokoškolské štúdium na Stavebnej fakulte SVŠT – odbore architektúra a stavba miest (medzi jej spolužiakmi nachádzame napríklad aj banskobystrických architektov Maťa Dolinca a Dušana Čupku).

Krátko po ukončení svojho štúdia opúšťa Bratislavu a svoje urbanistické vzdelanie si doplňuje v Paríži na Inštitúte urbanizmu parížskej Univerzity Val – de – Marne a na Sorbonne vyštudovala dejiny umenia.

Neskôr získala na svojej alma mater Fakulte architektúry STU v Bratislave vedecko-akademický titul PhD. Téma jej dizertačnej práce (pod vedením doc. Ing.arch. Ivan Gürtlera, PhD.) hovorí presne o tom najpodstatnejšom, s čím  sa zaoberá prakticky v celej svojej profesionálnej kariére – Priemyselné dedičstvo a jeho priemet do súčasných mestských centier na príklade miest Saint – Etienne a Partizánske.

Od r. 1987 je členom výskumného oddelenia Vysokej školy v Grenobli a v r. 1994 bola delegovaná Ministerstvom kultúry, aby vyučovala dejiny architektúry na Vysokej škole architektúry  ENSA (Ecole Nationale Supérieure d´Architecture) v dynamicky sa rozvíjajúcej metropole východného Francúzska v Lyone.

Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa venuje svojim výskumným aktivitám a zastrešuje viaceré vedecko-výskumné projekty z oblasti urbanizmu a ochrany hmotného kultúrneho dedičstva, z ktorých spomeňme aspoň Reprezentačné a komunikačné nástroje v mestskom a  v regionálnom plánovaní v krajinách vyšehradskej štvorky (2006 – 2007), Priemyselné mesto Partizánske – dedičstvo plánovitej spoločnosti (2006 – 2007), Lyon / Saint-Etienne: Rôznorodosť mierok v projekte územia (2008 – 2010).

Je neúnavná v publikačnej činnosti a s veľkým nasadením organizuje odborné semináre a konferencie, ktorých dominujúcou témou je história a rozvoj mesta. Pritom sa snaží svoje aktivity smerovať aj do krajín Strednej Európy, do prostredia, z ktorého pochádza a dôverne ho pozná. Po „nežnej revolúcii“ je jedným z prvých architektov slovenského pôvodu, ktorý sa snaží vytvárať odborné mosty medzi Východom a Západom. Predovšetkým prostredníctvom Francúzskeho inštitútu sprostredkováva organizáciu urbanistických konferencií a seminárov na Slovensku, pre ktoré je charakteristická ich vysoká úroveň a odbornosť, zabezpečovaná predovšetkým angažovaním špičkových, najmä francúzskych, odborníkov.

Za všetky takéto podujatia spomeňme aspoň Revitalizáciu priemyselných miest (2007); Projekt konverzie priemyselných miest v Európe (2009); Mesto – región – metropola. Plánovanie budúcnosti (2010); Súčasné výzvy pri tvorbe mesta (v rámci cyklu názorových diskusií o inovatívnom meste – inšpirované Európskym hlavným mestom kultúry 2013 Košice); Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky: navrhnúť mesto v meste (2014); Udržateľný rozvoj miest a nový územný plán pre Košice (2015).

Už len samotné názvy aktivít, ktoré boli sprevádzané vydávaním príležitostných publikácií a zborníkov, naznačujú, že Alena Gauché – Kubová veľmi pozorne sleduje dianie na urbanistickej a architektonickej scéne Slovenska a ňou organizované podujatia sú vždy cenným a nanajvýš aktuálnym príspevkom do diskusie o perspektíve našich slovenských miest. Budúcnosť ukáže, akou boli tieto konferencie inšpiráciou pre našich architektov – urbanistov, ale aj pre vedenia týchto miest.

Veď medzi prominentnými hosťami a prednášateľmi sme mohli zaznamenať aj také mená ako Yannis Tsiomis, Chris Younés, Sabri Bendimérad, Jean-Pierre Charbonneau a Axel Sowa z Paríža, Cristiana Mazzoni zo Štrasburgu, Michel Thiolliére zo Saint-Etienne, Max Welch Guerra z Weimaru, Jean-Louis Cohen z New Yorku, Alessandro de Magistris, Yvan Mettaud z Firminy, Bernardo Secchi z Benátok, Miroslav Marcelli, Roman Koucký a Eva Jiřičná z Prahy, Štefan Šlachta  z Bratislavy, atď., atď….

To, že sa odborníci tohto kalibru dali nahovoriť na takéto „misijné dielo“ svedčí zároveň aj o vysokých kvalitách a úžasných manažérskych schopnostiach organizátora týchto podujatí, ktorým bola vo všetkých prípadoch naša dnešná ocenená kolegyňa Alenka.

Ako mimoriadnu vec oceňujem Alenkinu ochotu viesť predmet Architektúra 20. storočia na našej Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Jej obrovské vedomosti jej pomáhajú v tom, že dokáže ľahko a presvedčivo dostať do svetových kontextov aj architektonické dianie na slovenskej scéne a k takémuto chápaniu architektonických dejín vedie aj svojich študentov.

Alenku som spoznal ako študent – takmer konškolák na bratislavskej architektúre – mali sme spoločných priateľov, s ktorými sme trávili nekonečné diskusie v školských ateliéroch, chodili na koncerty filharmónie, ale aj vymetali bratislavské krčmy. Bola skvelá parťáčka, nepokazila žiadnu zábavu. Dnes s odstupom času konštatujem, že je rovnako skvelá odborníčka, erudovaná vedkyňa, zanietená a neúnavná organizátorka s nezničiteľnou výdržou.

Dovoľte mi, aby som sa jej za všetkých tu prítomných poďakoval za všetko, čím obohatila náš život, ale aj to prostredie, v ktorom vyrástla a do ktorého sa tak rada vracia. Jej životný príbeh, aj keď ho možno sama ani tak nevníma, je úžasný, pričom ho prežíva s absolútnou samozrejmosťou – lebo ona to inak ani nevie!

Aj preto si myslím, že to ocenenie Spolku architektov Slovenska, ktoré nesie meno velikána tohto regiónu Ladislava Hudeca, jedného z tvorcov moderného Šanghaja, sa dostáva tomu najkompetentnejšiemu. Blahoželám z celého srdca!“