Napriek suchému letnému počasiu na prelome augusta a septembra je hubárska sezóna v plnom prúde. A že rastú, svedčí pohľad  na balkóny v Síásovej, kde na viacerých sa sušia čerstvo narezané huby.

Rastú aj začiatkom septembra

Potvrdzujú nám to viacerí naši čitatelia, ktorí ohlasujú zaujímavé  hubárske „úlovky“. Milan zo Sásovej sa vybral s kamarátom a miestnym lesníkom na Baláže a svoj výlet do lesa neľutovali:

„No nerastú všade, treba poznať terén. Hoci je pomerne sucho, na niektorých miestach sme našli krásne dubáky a veľa modrákov, niektoré už napadli červíky. Teraz ich sušíme na balkóne, pôjdeme aj cez víkend, ale na iné miesto zasa.“

Naša fotografka Mirka sa zas vybrala na Povrazník:

„Našli sme dubáky, brezáky, rýdziky, aj kuriatka a bedle. Tie sme už zjedli, ostatné sušíme, či mrazíme. Trochu sme sa báli medveďov, keďže v tejto lokalite sa vraj pohybujú dosť často, ale našťastie sa žiaden neobjavil.“

Podľa viacerých hubárov rastú všade na okolí Banskej Bystrice, takže sa oplatí počas posledných prázdninových dní vyraziť do prírody. Navyše meteorológovia hlásia dobré počasie.

Zbierajme huby, ktoré poznáme

Mykológ Martin Pavlík o jednotlivých fázach hubárskej sezóne hovorí:

„Taký najväčší boom nastáva začiatkom júna, ale závisí to od vývoja počasia. Druhá veľká vlna prichádza v polovici septembra. “

Podľa neho pri zbieraní húb platí zásada, že by sme mali brať z lesa iba tie, ktoré stopercentne poznáme, aby sme predišli nebezpečným otravám. Medzi najjedovatejšie huby patrí muchotrávka zelená, ktorá spôsobuje vyše 95 % všetkých smrteľných otráv. Hubári si ju často mýlia s plávkami  alebo bedľami.

„Muchotrávka zelená má biele lupene, biely prstenec a bielu rozvinutú pošvu na spodnej časti hlúbika. Pokiaľ sa tieto tri veci nachádzajú na jednej plodnici, v žiadnom prípade ju nezbierať,“

upozorňuje mykológ.

S komplexným systémom liečby otravy hubami (najmä muchotrávkou zelenou) prišiel  známy bystrický pediater profesor Svetozár Dluholucký:

„Príznaky otravy hubami  podľa druhu sa prejavujú  najskôr za 4 hodiny a niekedy až po 24 hodinách. Najnebezpečnejšia fáza otravy prichádza po nevoľnosti, vracaní a hnačke, kedy má postihnutý človek  zrazu pocit úľavy. Práve vtedy však jed začína  napádať bunky v genetickom kóde. Bez rýchlej a účinnej liečby môžu byť následky otravy smrteľné, keď prestane fungovať pečeň.“

Preto treba pri zbere húb zachovať opatrnosť a zbytočne neriskovať. Ani atlas húb bez osobných skúseností nemusí byť vo voľnej  prírode tým najlepším vodítkom. Napokon dôležitá je aj správna príprava húb na konzumáciu.