Zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja spolu s riaditeľkou CHKO Poľana, odbornou i laickou verejnosťou žiadajú prehodnotiť prístup k problematike výskytu a regulácie medveďa hnedého. Prvým krokom je spoločne získať relevantné dáta o počte medveďov v území a na ich základe podniknúť ďalšie kroky.

„Musíme opustiť ideologický prístup a nahradiť ho participatívnym, a v zahraničí už osvedčeným. Všetci máme spoločný cieľ: chrániť prírodu pred tým, aby v nej premnožený predátor narúšal rovnováhu ekosystému. Riešením je spolupráca a prvým krokom opätovné a relevantné sčítanie počtu medveďov,“

uviedol na piatkovom tlačovom brífingu k problematike medveďov predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.

Zľava Roman Malatinec, Ondrej Lunter a Vladimíra Fabriciusová

Problematike nadmerného výskytu medveďov na území kraja sa župa venovala už vlani, na jej podnet zasadol vtedy aj príslušný parlamentný výbor. Ten prijal viaceré  uznesenia a odporúčania smerom k ministerstvám, ktoré sa javili ako významný pokrok.

„Po roku musím konštatovať, že máme len veľmi kusé, neoficiálne alebo žiadne poznatky, akým spôsobom sa dejú veci a čo z toho sa plní. Preto posielam list predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie so žiadosťou o správu, ako sa plnia uznesenia tohto výboru spred roka, eventuálne, aby to výbor dôkladne preveril. Išlo o odporúčania pre ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka,“

povedal Lunter.

Ondrej Lunter

Ďalej zdôraznil, že nie je možné ignorovať strach ľudí a to, čo vo viacerých regiónoch zažívajú. Rovnako podotkol, že Štátna ochrana prírody, ktorá si v minulosti objednala štúdiu o počte medveďov a koncom minulého roka na jej základe zverejnila, že na celom území Slovenska je tisíc medveďov, túto štúdiu stále odmieta zverejniť.

„Ja ako predseda kraja ani ako občan republiky nerozumiem, že štátny orgán niekedy na jeseň minulého roka zverejní číslo o počte medveďov. Ale ešte aj po 8 mesiacoch odmieta zverejniť, ako k nemu prišli a de facto sa vyhovára. Mám dobré dôvody si myslieť, že ide o zámerné zahmlievanie. V prvom rade potrebujeme ukončiť konflikty, ktoré sa začínajú už pri sčítaní, lebo od neho sa potom odvíja aj regulácia,“

pokračoval župan Lunter.

Medvedica s mláďatami na Poľane

Riešením je podľa jeho slov i názorov odborníkov škandinávsky model spolupráce lesníkov, ochranárov, poľovníkov a všetkých zainteresovaných pri sčítaní medveďov tak, že výsledkom je konsenzuálne číslo a na jeho základe potom navrhnuté regulácie a opatrenia. Podľa tohto modelu prebiehalo sčítanie medveďov úspešne niekoľko rokov v priestore CHKO Poľana a Biosférickej rezervácie Poľana na ploche asi 56 tisíc hektárov.

„V roku 2012 sme týmto participatívnym spôsobom napočítali asi 90 medveďov, v roku 2014 urobil profesor Paule genetický výskum a z neho vyšiel počet 158 jedincov podľa genotypov. To znamená, že náš odhad bol správny. Dnes je odhad, že na Poľane máme asi 300 medveďov. Je to enormný nárast, medvede sú premnožené, stratili plachosť a doslova sledujú ľudí v záhradách,“

informovala riaditeľka Správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová s tým, že toto všetko vplýva na biodiverzitu a chod Biosférickej rezervácie Poľana.

Vladimíra Fabriciusová

Kompetentní podľa jej slov opakovanie odmietali spoločné stretnutia, vecné argumenty a žiadosti, aby mohli uplatniť manažment medveďa hnedého tak, ako je to v iných krajinách.

„Je čas sadnúť si za okrúhly stôl. Ponúkali sme túto možnosť opakovane, veľakrát. 8. júna budeme mať stretnutie s vedcami na Poľane, aj tí sa k nám pridávajú. Územná a druhová ochrana prírody by si zaslúžila revíziu a následne by sme mali prejsť k ekosystémovej ochrane prírody tak, aby sme nezabúdali na človeka. Práve človek je dôležitou súčasťou prírody a tým, kto biodiverzitu zachováva. Aj na Poľane máme dodnes zachované viaceré vzácne druhy rastlín práve vďaka tomu, že tu doteraz žijú ľudia, ktorí toto územie obhospodarujú tradičným spôsobom. Dokedy však vydržia?“

doplnila Fabriciusová.

Roman Malatinec

Podľa odborníkov sa v Podpoľaní nachádzajú tri medvede na tisíc hektárov, čo je údajne najviac z celej Európskej únie. Celkovo žije v tomto regióne asi 200 jedincov.

Problematike medveďov sa dlhodobo venuje aj podpredseda BBSK Roman Malatinec. Ten podotkol, že starostov z Podpoľania prijal ešte vlani minister Budaj a prisľúbil pomoc. Žiadna však podľa vicežupana neprišla:

https://www.facebook.com/roman.malatinec.9/videos/796186168411355

Spolu s BBSK samosprávy z Podpoľania žiadajú, aby ŠOP SR zverejnila štúdiu Karlovej univerzity o početnosti medveďa a aj kritický oponetský posudok, ktorým disponuje. Opäť žiadajú zvolať parlamentný výbor SR pre životné prostredie a pôdohospodárstvo.

Karol Kočík

„Evidujeme obrovský tlak a napätie v spoločnosti, ktorú táto téma polarizuje. My na Podpoľaní sme naučení žiť s medveďmi aj vlkmi, ale táto situácia nie je normálna a niečo v prírode nie je v poriadku. V Hriňovej čakala hliadka štátnej polície dve hodiny na zásahový tím, kým sa medveď prechádzal po meste. Lesníci nemôžu vykonávať svoju činnosť, lebo sedia zavretí v autách, kým sa v ich okolí pohybuje medvedica. Má to dopad na cestovný ruch, ľudia sa boja chodiť do lesa, boja sa ísť na cyklovýlet Hrochotskou dolinou, matky na lazoch sa boja pustiť svoje deti na zastávku, aby išli ráno na autobus do školy. Toto sa musí zmeniť – chceme spoločný dialóg, spoločný postup a veríme, že nový minister a ďalšie vlády sa k tomu postavia zodpovedne,“

uzavrel Roman Malatinec.

David Magna

Na brífingu pred budovou Úradu BBSK vystúpil aj docent Karol Kočík z Fakulty ekológie a environmentalistiky Zvolenskej univerzity a chovateľ oviec plemena valaška David Magna z Poník, ktorému premnožená svorka zákonom chránených vlkov už strhla viacero kusov oviec, ale štát mu nepomohol. Naopak na farmu mu ochranári poslali kontrolu…

Zdá sa, že Ministerstvo životného prostredie spolu so Štátnou ochranou prírody doposiaľ uprednostňovali ochranu predátorov – šeliem medveďa a vlka napriek tomu, že zreteľne dochádza k ich premnoženiu, pred ochranou človeka. Ľudia žijúci v podhorských oblastiach dokázali žiť v symbióze s medveďmi i vlkmi,  pokiaľ bola v prírode prirodzená rovnováha, to sa však porušilo.

Premnožené šelmy dnes ohrozujú  životy ľudí, spôsobujú škody a štát sa na to iba nečinne prizerá. To sa musí skončiť , bude potrené pristúpiť k regulácii predátorov našich lesov, aby opäť zavládla v prírode rovnováha.

Vlk po strhnutí ovce