Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) vo štvrtok upozornilo na závažné nedostatky, ktoré sprevádzajú proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu. Z piatich vytypovaných lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú až štyri na území BBSK.

Vytypované lokality pre jadrový odpad v našom kraji

Prvé štúdie k problematike hlbinného úložiska u nás boli spracované už začiatkom 90-tych rokov v bývalej ČSFR, následne po vzniku Slovenskej republiky prebiehal v rokoch 1996 až 2001 v gescii Slovenských elektrární projekt vývoja hlbinného úložiska na Slovensku. Najdôležitejším výstupom tejto etapy vývoja HÚ bol výber 5 perspektívnych lokalít na základe multikriteriálnej analýzy geologického prostredia celého Slovenska.

Lokality jadrových zariadení a študijno-prieskumné lokality pre umiestnenie hlbinného úložiska v Slovenskej republike sú zobrazené na mape základných geologických štruktúr: 1 – Tríbeč, 2 – Veporské vrchy, 3 – Stolické vrchy, 4 – Rimavská kotlina, 5 – Cerová vrchovina.

Na výzvu župy, aby do celého procesu boli v zmysle zákona zapojené aj dotknuté obce, nikto adekvátne nereagoval. Zastupiteľstvo teraz apeluje na príslušné ministerstvá, aby konali zákonne a transparentne a prerokovania zopakovali aj za účasti obcí a verejnosti.

Spolu 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec vynechal štát z rozhodovania o výbere lokality, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo. To aj napriek tomu, že sa to ich obyvateľov bytostne týka. Proces prípravy hlbinného úložiska jadrového odpadu sa totiž už rozbehol a štyri z piatich uvažovaných lokalít sú práve na území BBSK.

Predseda kraja Ondrej Lunter a poslanci krajského zastupiteľstva dnes upozornili, že takýto postup je nezákonný a netransparentný.

„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“

vysvetľuje banskobystrický župan Ondrej Lunter.

Ondrej Lunter

Strategický dokument pod názvom “Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike” si objednal Národný jadrový fond, finálne vybratú lokalitu, vrátane záložnej, chce mať pritom Slovensko už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.

Téme sa vo štvrtok venovalo aj krajské zastupiteľstvo a poslanci prijali uznesenie, v ktorom vyzvali príslušné ministerstvá – ministerstvo životného prostredia a ministerstvo hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Župa žiada zopakovanie prerokovania, vrátane verejného prerokovania za účasti obcí, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú.

„My ako BBSK, sme o zapojenie obcí do tohto procesu žiadali už v auguste 2023 a táto žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že „práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti“  – teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“

hovorí predseda BBSK.

Verejné prerokovanie samotnej Správy o hodnotení sa uskutočnilo vlani v októbri v Bratislave a v rámci diskusie sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce.

„Odpovede boli vyhýbavé, nekonkrétne. Ako kraj sme si uplatnili k správe o hodnotení naše stanovisko, v ktorom sme požadovali dodržanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo zákona jasne vyplýva, že obce, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, musia byť účastníkmi procesu,“

dodáva banskobystrický župan.

Nakoľko však dotknuté obce na území kraja oslovené neboli, tieto nemali ani možnosť dodržať povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva, a informovať verejnosť o strategickom dokumente a správe o hodnotení. Verejnosť tak bola informovaná len formálne, zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli.

„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“

upozorňuje župan Lunter.

Takáto situácia podľa jeho slov bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich.

„Takto zas a znovu štát problém nerieši, ale vlastným babráctvom ho znásobuje. Lebo si zas a znovu niekto nespravil domácu úlohu. Výsledkom bude len ďalšia žlč, zlosť a pocit, že štát na ľudí kašle,“

uzatvára  Lunter.

Samosprávy sa nemusia obávať, že budú vynechané z rozhodovania o výbere lokalít

Podľa hovorkyne Ministerstva hospodárstva SR Márie Pavlusík od mája 2023 sa vykonáva aktualizácia SEA procesu Programu, v rámci ktorého sa posudzuje návrh a harmonogram krokov potrebných k výstavbe hlbinného úložiska (HÚ), ale nie priamo výber samotnej lokality:

„Je potrebné rozlíšiť samotný proces výberu miesta pre výstavbu hlbinného úložiska a proces aktualizácie Vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike (Program), ktorý aktuálne prebieha.“

Aktualizácia Programu sa nachádza v procese SEA. V rámci tohto SEA procesu boli oslovené Banskobystrický a Žilinský samosprávny kraj, pričom zástupcovia BBSK sa aj zúčastnili verejného prerokovania, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. októbra 2024.

„Ak sa na základe zvolených parametrov v budúcnosti rozhodne o vhodnosti niektorej lokality, budú do povoľovacieho procesu štandardným spôsobom zapojené aj dotknuté obce. To bolo potvrdené Ministerstvom životného prostredia na verejnom prerokovaní aktualizácie Programu, že v prípade, ak bude hlbinné úložisko riešené v územnom pláne, prebehne k tomuto územnému plánu osobitný SEA proces na miestnej úrovni.“

uviedla hovorkyňa MH SR Mária Pavlusík.

Súčasťou krokov, s ktorými počíta harmonogram prípravy HÚ v aktualizácii Programu, sú pre roky 2025 – 2030 komunikácia s verejnosťou vo vytypovaných lokalitách a geologický prieskum životného prostredia perspektívnych lokalít, ktorého súčasťou je aj hodnotenie vplyvu plánovaných aktivít na životné prostredie.