Po septembrových predčasných voľbách a nástupe novej vlády sme svedkami odkrývania pozadia niektorých káuz z obdobia predchádzajúcich vlád, ktoré sa dotýkajú práce polície, špeciálnej prokuratúry či súdov. Vyvoláva to odozvu aj v kruhoch Slovenskej advokátskej komory.

Memento nespravodlivosti

Advokáti Ribár, Para, Lindtner či Krivočenko, ktorý dokonca vo väzbe zomrel (podobne ako bývalý policajný prezident generál Lučanský), ale aj ďalší, ktorí museli znášať dôsledky väzby počas policajného vyšetrovania, sú mementom podivných praktík orgánov činných v trestnom konaní.

Konkrétny reťazec (vybraní vyšetrovatelia NAKA, prokurátori špeciálnej prokuratúry či sudcovia špecializovaného trestného súdu a spriaznené  médiá), z ktorého sa počas minulých vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera vytvoril systém na likvidáciu ľudí spätých s bývalou opozíciou, fungoval  na objednávku konkrétnych vládnych politikov.

Dialo sa tak v spojitosti s manipuláciami policajného vyšetrovania vrátane zneužívania  tzv. spolupracujúcich obvinených (tzv. kajúcnikov), nadkvalifikáciou  trestných činov s uvaľovaním väzby ako mučiaceho nástroja. To všetko za účelom čo najskoršieho odsúdenia vplyvných ľudí z obdobia vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

Tento obludný systém však nepostihoval iba  známych prominentov z prostredia politiky, biznisu alebo advokácie,  ale stal sa prostriedkom k účelovému trestnému stíhaniu nepohodlných ľudí „na objednávku“ aj v regiónoch.

V redakcii Bystricovín sledujeme prípad istého banskobystrického advokáta, ktorý po absurdnom obvinení z údajného spáchania trestného činu spred dvadsiatich rokov bol vzatý do väzby na druhý koniec republiky, kde prišiel o zdravie a doposiaľ sa snaží domôcť spravodlivosti, zatiaľ márne. Keď bude prípad ukončený, tak vám prinesieme konkrétne dôkazy o tom, ako môže policajno-prokurátorský systém „nespravodlivosti“ účelovo zomlieť jedného bezúhonného advokáta – člena Slovenskej advokátskej komory z mesta pod Urpínom.

Stretnutia SAK s predstaviteľmi novej vládnej a zákonodarnej moci

Zástupcovia Slovenskej advokátskej komory absolvovala niekoľko úvodných stretnutí s novými predstaviteľmi výkonnej a zákonodarnej moci. Po stretnutí s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom a štátnymi tajomníkmi rezortov spravodlivosti a vnútra, predstavitelia SAK – predseda Martin Puchalla a podpredseda Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD. rokovali s predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim a predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslavom Čellárom.

 „Stretnutie bolo dobrou príležitosťou nielen tlmočiť naše dlhodobé postoje v oblasti právneho štátu, ale najmä si vypočuť plány a predstavy tak predsedu parlamentu, ako aj predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR. S oboma ústavnými činiteľmi sme mali dobrú, otvorenú a konštruktívnu diskusiu o témach právneho štátu. Počas rozhovoru sme potvrdili, že rovnako ako v minulosti sme aj dnes pripravení zodpovedne sa zapájať našimi podnetmi do budúcich legislatívnych procesov,“

povedal predseda SAK JUDr. Martin Puchalla, PhD.

Zľava Miroslav Čellár, Peter Pellegrini, Martin Puchalla a Ondrej Laciak

SAK je nezávislá a dôsledne apolitická organizácia. Svojimi aktivitami chceme prispievať k zlepšovaniu právneho prostredia, presadzovaniu úcty k právu a k účinnej ochrane základných pilierov právneho štátu za každých okolností.

V záujme týchto cieľov sa usiluje viesť profesionálny inštitucionálny dialóg s predstaviteľmi všetkých relevantných inštitúcií s vplyvom na právny štát.

Zľava Magdaléna Hromcová, Boris Susko, Martin Puchalla, Alexandra Čižmáriková a Ondrej Laciak

Anonymný prieskum medzi advokátmi o zákonnosti postupov OČTK

Slovenská advokátska komora uskutočnila s odstupom dvoch rokov ďalší anonymný prieskum medzi advokátmi týkajúci sa zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Prieskum potvrdil, že nezákonné donútenia bývajú súčasťou praxe orgánov činných v trestnom konaní, a to najmä v predprípravnom a prípravnom konaní.

Nezákonné donútenie je súčasťou praxe OČTK až podľa 64 % respondentov. V porovnaní s interným prieskumom z roku 2021, kedy takúto prax potvrdilo 72 % účastníkov prieskumu, ide len o mierny pokles vnímania tohto nežiaduceho javu.

SAK uskutočnila tento prieskum v snahe zozbierať praktické skúsenosti obhajcov v kontexte pretrvávajúceho znepokojenia odbornej verejnosti o nezákonných postupoch OČTK. Prvý takýto prieskum SAK realizovala v roku 2021. Do druhého prieskumu sa tento rok zapojilo 110 advokátov, teda o takmer 40 viac osôb než v rámci pilotného prieskumu.

Obhajcovia sa najčastejšie s praktikami nezákonného donútenia stretávajú v štádiu predprípravného a prípravného konania (viac ako 98 % opýtaných označilo tieto odpovede). V porovnaní s rokom 2021 teda nenastalo v tejto oblasti takmer žiadne zlepšenie. Naopak, kým v roku 2021 viac ako polovica respondentov potvrdila existenciu nezákonného donútenia aj po vynesení prvostupňového rozsudku, v novom prieskume viac ako 65 % opýtaných odpovedalo negatívne.

Prieskum ďalej skúmal skúsenosti advokátov s vybranými konkrétnymi formami nezákonného donútenia. Podľa prieskumu sa advokáti v praxi stále stretávajú s praktikou, kedy je nepodanie návrhu na vzatie do väzby podmieňované alebo stimulované priznaním obvineného (48 % uviedlo, že ich klient mal takúto skúsenosť, čo je o 15 % menej ako v roku 2021).

Viac ako polovica opýtaných (podobne ako v roku 2021) uviedla, že OČTK prisľúbili ich klientovi určité výhody, ak poskytne výpoveď, ktorá bude usvedčujúcim dôkazom proti spoluobvinenej osobe. Až 60 % potvrdilo, že sa stretli so situáciou, kedy bola zo strany súdu pred hlavným pojednávaním iniciovaná neformálna negociácia ohľadom druhu a výmery trestu pod podmienkou uznania viny v celom rozsahu.

Väzba advokáta Mareka Paru

Opýtaní advokáti dostali aj priestor popísať, s akými ďalšími nezákonnými praktikami sa počas svojej praxe stretli. Odpovede naznačujú, že niekedy postupy OČTK priamo porušujú právo na obhajobu zaručené Ústavou SR. OČTK podľa odpovedí napríklad obchádzajú advokáta a rokujú priamo s klientom bez vedomia advokáta.

Respondenti uviedli viacero odpovedí, podľa ktorých OČTK priamo nabádali obvinených, aby vypovedali plnomocenstvo zástupcovi, niekedy aj za prísľub uľahčenia podmienok väzby či určitých výhod. Podľa odpovedí advokátov sa takto nezákonne získané dôkazné prostriedky uznávajú a v rozpore so zákonom sa na ne prihliada pri rozhodovaní.

Slovenská advokátska komora aj v kontexte tohto prieskumu opakuje, že akúkoľvek trestnú činnosť je možné odhaľovať iba zákonnými prostriedkami. V opačnom prípade hrozí, že dôjde nielen k zmareniu konkrétnych konaní, ale v konečnom dôsledku aj k prehĺbeniu nedôvery ľudí v právny štát.

Na stiahnutie: Výsledky prieskumu_nezákonné donútenie_OČTK_2023_porovnanie