V čase, keď v slovenskom parlamente prebieha debata o skrátení kolúznej väzby obvinených na Slovensku, prišlo prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci takmer 20-mesačnej kolúznej väzby advokáta Martina Ribára. Špecializovaný trestný súd ho musel v piatok okamžite prepustiť z väzby, ktorú ÚS SR označil ako nezákonnú.

Až po zásahu Ústavného súdu SR…

Slovenská advokátska komora (SAK) spolu s Iniciatívou advokátov za právny štát (IAPŠ) dlhodobo upozorňovali na neúnosné podmienky kolúznej väzby pre obvinených  v slovenských väzniciach, špeciálne vo výnimočnom prípade väzobného stíhania advokáta Martina Ribára, ktorý sa “previnil” tým, že obhajoval osobu v rámci organizovanej skupiny, ktorej členovia sú dnes obvinení zo závažných trestných činov.

„Postup orgánov činných v trestnom konaní voči nášmu kolegovi sme v komore vnímali veľmi citlivo jednak pre nejasnosti, ktoré sprevádzali vymedzenie skutku, z ktorého bol obvinený, ako aj pre neúmernú dĺžku trvania väzby,“ 

uviedol predseda SAK Viliam Karas.

Viliam Karas

„Treba pripomenúť, že kolúzny dôvod väzby je jediným dôvodom, ktorý dokážu orgány činné v trestnom konaní ovplyvniť svojou aktívnou činnosťou, a ak české orgány činné v trestnom konaní dokážu už 20 rokov vyšetrovať aj závažné trestné činy pri trojmesačnom časovom obmedzení trvania kolúznej väzby, potom nie je dôvod na to, aby to bolo v slovenských pomeroch iné,“

povedala Marica Pirošíková z IAPŠ, advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Marica Pirošíková

Nález Ústavného súdu SR pod SAK, týkajúci sa ústavnej sťažnosti advokáta Martina Ribára predstavuje významný prínos pre celkové nastavenie prísnych limitov posudzovania dôvodov kolúznej väzby súdmi. Je to v zhode s názorom Európskeho súdu pre ľudské práva upozornil, že väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva, musí byť podrobené najprísnejšiemu posúdeniu.

Každé trestné stíhanie advokáta súvisiace s výkonom jeho profesie v sebe obsahuje aj mraziaci účinok pre ostatných advokátov poskytovať túto pomoc v prospech klienta a tým oslabuje dôveru v právny štát. Práve v tom vidí Viliam Karas najdevastačnejší účinok väzobného stíhania advokáta Martina Ribára.

„Nález ÚS preto vnímame aj ako o potvrdenie významu úlohy nezávislej advokácie ako jedného z pilierov ochrany práva v demokratickej spoločnosti.“

dodal predseda Slovenskej advokátskej komory, ktorá sa v novembri 2020 pripojila k ústavnej sťažnosti podanej právnymi zástupcami Martina Ribára.

Martin Ribár pred väzbou

Po 20 mesiacoch prepustený z väzby

Advokáta Martina Ribára zadržala polícia v októbri 2019 v rámci akcie Apač spolu s 13 ľuďmi, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. Podľa obvinenia sa mal advokát Ribár ako obhajca jedného zo zadržaných snažiť, aby jeho klient – kajúcnik, ktorý bol členom mafiánskej skupiny, pri vypočúvaní mlčal.

Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Martina Ribára koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Kolúzna väzba advokáta trvala 20 mesiacov!

Ribárov právny zástupca Pavol Antoš reagoval na prepustenie svojho klienta slovami:

„Je to pre nás zadosťučinenie.  Ústavný súd nerozhodol o nevine, ale o porušení jeho práv pri rozhodovaní o väzbe. Napádali sme to, že sme sa bránili a nikto nás nepočúval. Dlhodobo sledujeme trend, že orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobných veciach tak, aby bol obvinený vo väzbe čo najdlhšie, a to za každú cenu. Priznám sa, že prepustenie svojho klienta nečakal, keďže ide o výnimočný krok.“

Zľava prepustený Martin Ribár s manželkou a kolegom Matejom Merhavým z IAPŠ

Antoš pripomenul, že keď advokáta Ribára vzali do väzby v roku 2019 spolu s ďalšími obvinenými, v odôvodnení prvého rozhodnutia ŠTS o väzbe sa ani len nespomínalo jeho meno. To považovali za úplné popretie práva na súdnu ochranu.

Podľa Antoša orgány činné v trestnom konaní zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe. Dosahovať spoločensky žiaduce ciele však nie je podľa možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. To je cesta úplne mimo rámca právneho štátu, cesta k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoc aj motivovaná „dobrými úmyslami.

„O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb,“

zhrnul tento prípad Antoš.

Pavol Antoš

Podmienky kolúznej väzby na Slovensku

Advokát Martin Ribár na základe vlastnej skúsenosti popísal podmienky dlhotrvajúcej kolúznej väzby po 15 mesiacoch vo väzenskej cele pre portál Právne listy takto 

„V ko­lúz­nej väz­be som od 28.10.2019. Pät­nás­ty me­siac som za­tvo­re­ný na ce­le s roz­lo­hou cca 8 m² – vrá­ta­ne so­ciál­ne­ho za­ria­de­nia, v kto­rom je WC, umý­vad­lo, na kto­rom je ha­di­ca so spr­chou. Po od­rá­ta­ní plo­chy so­ciál­ne­ho za­ria­de­nia, a za­ria­de­nia ce­ly (pos­cho­do­vá pos­teľ, 2 skrin­ky, stôl, 2 sto­lič­ky, po­lič­ka) zos­tá­va­jú cca 3 m² na  „po­hyb“.

To­to je štan­dar­dná ce­la pre 2 oso­by. Väč­ši­nu ča­su vý­ko­nu väz­by som na ce­le sám. Pre 2 oso­by je mies­ta na ce­le ža­los­tne má­lo. Na ce­le som za­tvo­re­ný 23 ho­dín den­ne. Na 1 ho­di­nu den­ne mô­žem ísť na vy­chádz­ku do ko­ri­do­ru na stre­che väz­ni­ce. Sú to 4 ste­ny a ho­re mre­žo­va­ná sieť. Ko­ri­do­ry ma­jú rôz­ne veľ­kos­ti. Naj­men­šie ma­jú cca 8 m².

Po 23 ho­di­nách  strá­ve­ných v ma­lej ce­le nie je veľ­mi vý­raz­nou zme­nou mož­nosť byť na vzdu­chu v pries­to­re 8 m² (cca 4 x 2 m). Väč­ši­nou mám možnosť byť v ko­ri­do­re s veľ­kos­ťou cca 6 x 4m – v kto­rom je hraz­da a brad­lá. V prí­pa­de zlé­ho po­ča­sia mô­žem byť pod ma­lou strieš­kou.

V ce­le je ne­dos­ta­tok den­né­ho  „pri­ro­dze­né­ho“  svet­la. Ak nie je za­pá­le­né ume­lé svet­lo je v ce­le prít­mie. Aby som mo­hol čo­koľ­vek ro­biť, mám ce­lý deň za­pá­le­né ume­lé svet­lo – to­to ja sám ne­viem vy­pnúť ani za­pnúť. Vy­pí­nač je pred ce­lou – svet­lo za­pí­na­jú a vy­pí­na­jú prís­luš­ní­ci ZVJS.

Vy­chádz­ky sú v rôz­nych ča­soch. S oh­ľa­dom na ča­sy vy­chá­dzok a dis­po­zič­né rie­še­nie ko­ri­do­rov nie­ke­dy ce­lé dni (aj týž­dne) ne­vi­dím sl­nko.

Po­čas 15 me­sia­cov väz­by sa mi na te­le vy­tvo­ri­lo cca 100 no­vých zna­mie­nok a pig­men­to­vých fliačikov, čo mô­že byť spô­so­be­né ne­dos­tat­kom slnečného svet­la, ne­dos­tat­kom pri­ro­dze­né­ho denné­ho svet­la a ce­lo­den­ným ume­lým svet­lom.

Byť za­tvo­re­ný 23 ho­dín den­ne na ce­le bez mož­nos­ti akých­koľ­vek po­hy­bo­vých ak­ti­vít, bez mož­nos­ti akých­koľ­vek ak­ti­vít mi­mo ce­lu, je nes­ku­toč­nou psy­chic­kou, ale aj fy­zic­kou zá­ťa­žou. Je­di­nou možnou ak­ti­vi­tou mi­mo ce­ly je ob­čas­ná náv­šte­va vo vä­zen­skej kapl­nke. Z dô­vo­du ko­lúz­nej väz­by som tam s kňa­zom sám.

15 – me­sač­ný ne­dos­ta­tok po­hy­bu sa v os­tat­nej do­be pre­ja­vil na mo­jom fy­zic­kom sta­ve. Bo­lí ma chr­bti­ca, bed­ro­vé kĺby, ko­le­ná, šľa­chy – a to ako dl­ho­roč­ný ak­tív­ny špor­to­vec den­no­den­ne 2x cvičím po­čas vy­chádz­ky a na ce­le sa ve­nu­jem stre­čin­gu.

Ne­mož­nosť po­hy­bo­vých ak­ti­vít mi ako ak­tív­ne­mu špor­tov­co­vi a člo­ve­ku zvyk­nu­té­mu na po­hy­bo­vé ak­ti­vi­ty chý­ba a pô­so­bí na mňa dep­ri­mu­jú­co. Ne­mám mož­nosť ani vi­dieť „oby­čaj­né“ stro­my, trá­vu. Ne­dos­ta­tok  „nor­mál­ne­ho“  po­hy­bu sa pre­ja­vu­je aj tvor­bou kŕčo­vých žíl. Nik­dy pred­tým som s uvede­ným ne­mal prob­lém. 

Vä­zen­ská stra­va je nek­va­lit­ná a ne­dos­ta­toč­ná. Bez ná­ku­pov vo vä­zen­skom bu­fe­te (1x do týž­dňa) by som hla­do­val a ne­mo­hol si ku­po­vať pot­ra­vi­ny ob­sa­hu­jú­ce vi­ta­mí­ny a vlák­ni­nu. Vä­zen­ská stra­va spô­so­bu­je prob­lé­my s trá­via­cim trak­tom. Kto ne­má pros­tried­ky na ná­kup v bu­fe­te, vy­slo­ve­ne tr­pí vä­zen­skou stra­vou.

Na­priek 15 me­sia­com vo väz­be tr­pím ne­dos­tat­kom nep­re­ru­šo­va­né­ho spán­ku – ve­čer ne­mô­žem zaspať, v no­ci sa bu­dím (aj nie­koľ­kok­rát za noc) na noč­né kon­tro­ly. Cez deň mô­žem maximál­ne za­drie­mať, o spán­ku sa ne­dá ho­vo­riť.

Ce­lé dni na ce­le vlas­tne mô­žem iba čí­tať a pí­sať. Mám sí­ce na ce­le TV, ale sle­do­vať TV dlh­šie ako pár ho­dín  „ne­do­ká­žem“. Nie­ke­dy ne­po­ze­rám TV vô­bec.

Mám prís­tup ku kni­hám z vä­zen­skej kniž­ni­ce. Ob­čas sa však stá­va, že aj nie­koľ­ko dní (týž­dňov) som bez kníh. Ce­lo­den­ná ne­čin­nosť je ab­so­lút­ne ubíjajúca naj­mä pre člo­ve­ka, kto­rý pred­tým žil ak­tív­nym ži­vo­tom, pra­co­val, sta­ral sa o ro­di­nu, špor­to­val, cho­dil do prí­ro­dy. Sto­jí ma znač­né množstvo síl ne­pod­dať sa ne­čin­nos­ti a stá­le sa „pri­nú­tiť“  nie­čo ro­biť – čí­tať, lúš­tiť krí­žov­ky, su­do­ku, cvi­čiť.

Prob­le­ma­tic­ká je aj hy­gie­na. Tep­lá vo­da te­čie v ob­me­dze­ných ča­soch,  nie den­ne. Po­čas zim­ných me­sia­cov sa nie­ke­dy sta­ne, že je na ce­le chlad­no. 

Ab­so­lút­ne naj­hor­ším a naj­ná­roč­nej­ším je však od­lú­če­nie od ro­di­ny.  Od 29.10.2019 do 13.01.2021 mi ne­bo­lo po­vo­le­né te­le­fo­no­va­nie s man­žel­kou a mo­ji­mi tro­mi ma­lo­le­tý­mi syn­mi  (pr­vý po­vo­le­ný tele­fo­nát s man­žel­kou a mat­kou som mal 13. januára 2021, t. j. po viac ako 15 me­sia­coch ko­lúz­nej väzby). Do­te­raz som mal po­vo­le­né iba 2 náv­šte­vy – na 1 ho­di­nu som vi­del man­žel­ku za skle­ne­nou ste­nou. Pr­výk­rát po tak­mer 11-tich me­sia­coch. Mo­je de­ti som vi­del do­te­raz iba 2x – na 20 mi­nút cez vi­deo náv­šte­vu na ob­ra­zov­ke tab­le­tu cca 25 cm x 15 cm. Pr­vý krát som tak­to vi­del de­ti po 13-tich me­sia­coch.

Poš­ta ide cez „cen­zú­ru“ vy­šet­ro­va­te­ľa. Jed­ným sme­rom ÚVV – ro­di­na ale­bo nao­pak to tr­vá v prie­me­re 17 – 19 dní. Ak chcem nie­čo ve­dieť o ro­di­ne a na­pí­šem im, od­po­veď dos­ta­nem o 4-6 týž­dňov. Sta­lo sa už, že šla poš­ta jed­ným sme­rom viac ako me­siac. 

Väz­ba bo­lí du­šev­ne, po dl­hšej do­be vo väz­be  aj fy­zic­ky.  Uve­de­ný opis je opi­som „štan­dar­dnej“ ko­lúz­nej väz­by. Je pa­ra­doxom, že de iure ne­vin­ný člo­vek – ob­vi­ne­ný v ko­lúz­nej väz­be má hor­šie pod­mien­ky ako od­sú­de­ný umies­tne­ný v ús­ta­ve na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s maximál­nym stupňom  strá­že­nia.

Vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy so stred­ným a mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia ma­jú prá­vop­lat­ne od­sú­de­né oso­by ne­po­rov­na­teľ­ne lep­šie podmienky tý­ka­jú­ce sa po­hy­bu, po­hy­bo­vých, spo­lo­čen­ských, zá­uj­mo­vých či vzde­lá­va­cích ak­ti­vít.

V súhr­ne je mož­né pod­mien­ky v ko­lúz­nej väz­be opí­sať (všeo­bec­ne) nas­le­dov­ne:

–  po­byt na ce­le 23 ho­dín den­ne

–  bu­de­nie noč­ný­mi kon­tro­la­mi – ne­dos­ta­tok nep­re­ru­šo­va­né­ho spán­ku

–  žiad­ne čin­nos­ti/ak­ti­vi­ty mi­mo ce­ly

–  dl­ho­do­bá ab­sen­cia sl­neč­né­ho svet­la/ pri­ro­dze­né­ho den­né­ho svet­la

–  ob­me­dze­ný prís­tup ku kni­hám

–  ne­dos­ta­toč­ná stra­va

– ne­dos­ta­toč­ný prís­tup k tep­lej vo­de

– neu­mož­ne­nie náv­štev s ro­di­nou

– neu­mož­ne­nie te­le­fo­no­va­nia s ro­di­nou

– dl­hotr­va­jú­ce do­ru­čo­va­nie poš­ty

Dl­ho­do­bý po­byt v ta­kých­to pod­mien­kach spo­lu s úče­lo­vým ne­po­vo­le­ním te­le­fo­no­va­nia (náv­štev) s ro­di­nou zo stra­ny OČTK po­va­žu­jem za nát­la­ko­vý pros­trie­dok. Chcem ve­riť, že opäť za­vlád­ne zdra­vý ro­zum a náv­rat k zá­klad­ným zá­sa­dám a prin­cí­pom tres­tné­ho kona­nia ako esen­ciál­nej sú­čas­ti práv­ne­ho štá­tu, chcem ve­riť, že väz­ba do bu­dúc­na ne­bu­de  zneužívaná ako nátlakový prostriedok.“

V kolúznej väzbe pribúdajú obete

V mnohých prípadoch sú väzobne stíhaní na základe výpovedí tzv. kajúcnikov, ktorí si za to môžu užívať slobodu. Kolúzna väzba už má aj prvé obete na životoch. Na následky zranenia vo väzobnej cele po prevoze do nemocnice zomrel generál Milan Lučanský, bez možnosti kontaktu s rodinou.

Advokát Ľubomír Krivošenko po takmer ročnom pobyte vo väzbe za múrmi väznice dostal koronu, po prevoze do nemocnice manželke odmietli povedať o jeho stave. Rodine vraj chýbalo overené splnomocnenie. Po týždni jej oznámili, že manžel zomrel. Nemali vraj pre neho kyslík.

Bývalá sudkyňa Monika Jankovská sa po opakovaných obvineniach pokúsila vo väzbe o samovraždu, skončila v nemocnici na psychiatrii.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel zdržiaval žiadosť bývalého šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ  Jozefa Reháka o prepustenie z väzby celých 57 dní, hoci ju mal vybaviť bezodkladne. Obvinený je po rozhodnutí Najvyššieho súdu na slobode, špeciálneho prokurátora disciplinárne rieši generálny prokurátor.

Najnovší prípad kolúznej väzby advokáta Martina Ribára je prvým, keď Ústavný súd SR označil jeho 20 – mesačný pobyt vo väzenskej cele za nezákonný a nariadil jeho okamžité prepustenie.

Otázka znie, čo teraz urobí s kolúznou väzbou slovenský parlament. Musia pribudnúť ďalšie obete?