Druhá svetová vojna rozpútaná predovšetkým nacistickým Nemeckom, bola bezpochyby najväčšou tragédiou ľudských dejín nielen počtom takmer 60 miliónov obetí, ale aj svojim charakterom a krutosťou.

Spojenci úspešne dobýjali nacistické Nemecko z východu aj zo západu 

Po rozpútaní vojny agresori, najmä vojenské sily Nemecka a Japonska, dosahovali v prvých rokoch na všetkých frontoch veľké víťazstvá. Situácia sa zmenila až na prelome rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nemecký nápor pred Moskvu. Výsledok bitky predznamenal obrat vo vojne v prospech ZSSR, ako aj Spojencov (najmä V.Británie a USA). Bitka o Stalingrad v roku 1943 už znamenala zásadný obrat vo vojne. Západní Spojenci zastavili v rokoch 1942-1943 nemecké ťaženia v severnej Afrike, v roku 1943 dobyli Sicíliu a úspešne sa v roku 1944 vylodili v Normandii. Červená armáda vytlačila vojská agresora z územia bývalého Sovietskeho zväzu, vstúpila na územie Nemecka a jeho satelitov, ako aj nimi okupovaných štátov vo východnej, južnej a strednej Európe

Záverečný útok na Berlín uskutočnila Červená armáda 

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Červená armáda 2. mája 1945 dobyla dobyla Berlín, no nepodarilo sa jej ani po samovražde Adolfa Hitlera dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Táto bola podpísaná až 7. mája 1945 o 02:41 hod. v Remeši a predstaviteľom Nemecka a ôsmimi spojeneckými generálmi z Veľkej Británie, USA, ZSSR a Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie presadilo, aby dokument podpísali najvyšší nemeckí velitelia. Obidvom aktom kapitulácie predchádzal zúfalý pokus veľkoadmirála Dönitza o dosiahnutie prímeria so spojeneckými vojskami, ktorým velil britský poľný maršal Montgomery.

Podpis prvej kapitulácie 7. mája v Remeši a druhej 8. mája v Berlíne 

Posledný akt podpisu „bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných ozbrojených síl“ sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne – Karlhorste. Jej podpisom táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23:00 hod v noci stredoeurópskeho času. V Sovietskom zväze vtedy bolo už po polnoci, teda 9. mája.

Bojové akcie sa však dňom 8. mája neskončili. Niektorí fanatickí velitelia bojovali na území Česka a severnej Juhoslávie až do 15. mája, posledná nemecká ponorka sa vzdala až začiatkom júna 1945. Druhá svetová vojna v Európe formálne skončila 8. mája 1945 o polnoci stredoeurópskeho času.

Podpis kapitulácie v Berlíne-Karlhorste

Vo svete sa však vojna ešte neskončila, mimo Európu sa bojovalo potom takmer štyri mesiace. V Tichomorí boje prebiehali medzi americkými a japonskými vojskami, na Ďalekom východe sa k útoku na Japonsko pripojil aj Sovietsky zväz. V auguste USA zvrhli atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo urýchlilo rozhodnutia Japonského cisárstva ku kapitulácii, ktorú podpísalo 2. septembra 1945, kedy sa druhá svetová vojna definitívne skončila.