Pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy nakúpili 22 rovnakých potravín predávaných v slovenských  obchodoch v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg. Testy dopadli v neprospech slovenských potravín.

Vzhľad, chuť aj zloženie

Až polovica výrobkov zo slovenských predajní mala iné vlastnosti,  ako tie z rakúskych.  Najhoršie obstáli nealkoholické nápoje.

Podľa ministerstvo pôdohospodárstva v produktoch nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bolo viac sladidiel a konzervačných látok, niektorých zasa o rozdielnu gramáž či podiel základnej zložky:

„Pri mozzarelle išlo u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov o nižšiu gramáž pevného podielu a v mäsových výrobkoch o menší percentuálny podiel mäsa.“

Niektoré z testovaných výrobkov s vysokým obsahom pridaných látok môžu mať nepriaznivý vplyv na zdravie človeka. Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš k tomu uviedol:

„Všetky aditíva, stabilizátory a farbivá sú síce schválené, no je rozdiel kupovať potravinu, ktorá má 8 rôznych éčok a potravinu, ktorá nemá žiadne alebo dve – tri. Tieto testy ukázali, že potraviny sa môžu vyrábať rôznym spôsobom s rôznym zložením, a tým pádom majú aj iné výživové hodnoty.“

Bíreš by bol opatrnejší pri kúpe limonád a mäsových výrobkov, rýb, čaji či syre.  Ministerstvo pôdohospodárstva potvrdilo, že v Rakúsku kúpime kvalitnejšie výrobky, ako u nás na Slovensku.

Reakcia Lidla

Spoločnosť Lidl Slovenská republika reagovala na fakt, že sa prezentovalo päť výrobkov predávaných v jej obchodných prevádzkach. Hovorca Lidlu Tomáš Bezák vyhlásil:

„Čo sa týka šunky, boli žiaľ porovnávané dva neporovnateľné a rôzne produkty. V Rakúsku zakúpený výrobok „Dusená šunka – údená“ bol porovnávaný s výrobkom „Varená šunka“, ktorý bol zakúpený na Slovensku. Obe šunky sa pritom nachádzajú v sortimente spoločnosti Lidl Slovenská republika. Je nešťastné a z pohľadu zákazníka zavádzajúce porovnávať dva rôzne výrobky a veríme, že k tomu došlo nedopatrením. Dusená šunka – údená má s ohľadom na proces výroby skutočne nižší podiel vody a vyšší podiel mäsa, čo je deklarované aj na samotnom obale.“

V prípade marhuľového jogurtu nebol zistený žiadny rozdiel v sledovaných ukazovateľoch, ale u bravčového mäsa vo vlastnej šťave, ementálu a mozzarelly sa zistil senzorické odchýlky, ktoré sú však subjektívne a v žiadnom prípade sa netýkajú kvality samotných produktov.

Lidl pôsobí v 27 krajinách a svojim zákazníkom garantuje rovnakú kvalitu produktov privátnych značiek, ktoré majú rovnaký obal, pochádzajú od rovnakého dodávateľa a majú rovnaký EAN kód. Rozdiel v analytických ukazovateľoch pri bravčovom mäse je „štatisticky málo významný“, ako konštatuje aj samotná záverečná správa.

Navyše, ementál a mozzarellu vyrábajú pre Lidl v Rakúsku a na Slovensku rozdielni dodávatelia, pričom každý z nich využíva iný a pre seba typický technologický postup a tiež rôzne baktérie na výrobu syra. Senzorické hodnotenie je zásadne odlišné od laboratórneho a nedokáže objektívne posúdiť kvalitu produktov.

Lidl má na Slovensku 127 predajní, z toho v Banskej Bystrici dve. Pracovníkov tejto spoločnosti v našom meste sme sa pýtali, či nejakí zákazníci mali pripomienky ku kvalite testovaných druhov potravín, odpovedali záporne. Mimochodom viaceré z týchto výrobkov mali zákazníci v nákupných košíkoch, keďže niektoré sa predávajú v aktuálnej akcii.

Reaguje aj Billa

Podľa spoločnosti Billa, ktorá má v Banskej Bystrici aktuálne tri predajne, nie je porovnávanie potravín z rakúskych a slovenských predajní presné a objektívne. Hovorkyňa spoločnosti Denisa Pernicová reagovala slovami:

„Zloženie rovnakého výrobku z  radu jednej privátnej značky sa môže mierne líšiť vzhľadom na to, že reálne pochádza od rozdielnych výrobcov v  rôznych krajinách. BILLA garantuje, že v  prípade, ak má výrobok zakúpený v  Rakúsku a  na Slovensku ten istý EAN (European Article Number), obal a výrobcu, aj kvalita výrobku je 100 % rovnaká.“

Pri porovnávaní pomarančových nápojov Clever došlo podľa Pernicovej k chybe.

„V prípade výrobku Clever pomaranč boli porovnávané dva rozdielne produkty: slovenský Clever je sýtená limonáda s pridanou pomarančovou arómou a sladidlami a  rakúsky produkt Clever  orange, light, zuckerreduciert  je nealkoholický nápoj s  pridaním pomarančovej šťavy a so zníženým obsahom cukru. Vzájomné porovnávanie ich zloženia je preto irelevantné a zavádzajúce.“

Sladidlo Coca – Coly  

Porovnanie tohto nápoja zo Slovenska a Rakúska ukázalo rozdiely v chuti a v zložení. Kým rakúska cola obsahuje cukor, slovenská je sladená fruktózo – glukózovým sirupom. Výrobca tvrdí, že receptúra sirupu je rovnaká na celom svete, pri jeho výrobe sa používajú dostupné miestne suroviny, teda voda, sladidlo a oxid uhličitý.

„Sladidlom môže byť sacharóza, pochádzajúca z repného alebo trstinového cukru, alebo fruktózo – glukózový sirup vyrábaný z kukurice, ako tomu je u nás alebo napríklad v krajine vzniku nápoja Coca – Cola, teda v USA,“

povedal riaditeľ pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Coca – Cola HBC Slovenská republika, s.r.o. Marian Pavelka.

Fruktózo – glukózový sirup je sladidlo vyrábané z kukurice.  V Európskej únii je, rovnako ako sacharóza, považovaný za strategickú komoditu. Medzi oboma spomínanými sladidlami je minimálny rozdiel. Ich zloženie je takmer totožné, obidva sú bežne používanými sladidlami v potravinárskom priemysle po celom svete, teda aj v nápojovom priemysle v SR.