Minister dopravy a výstavby  Andrej Doležal (Sme rodina) minulý týždeň predstavil, ktoré úseky ciest na Slovensku majú pre neho prioritu. Nenachádza sa medzi nimi pokračovanie R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče.

Pripravený úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča v neistote

Okrem iných minister Andrej Doležal spomínal obchvat Levíc či dokončenie D3 na Kysuciach. Zdôraznil však, že jeho rezort sa nezaoberal projektmi vo vysokom štádiu prípravy, ako je napríklad úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala.

Pokračovanie R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou sa zatiaľ odkladá, hoci patrí medzi najlepšie pripravené úseky plánovanej výstavby ciest.  Čaká sa na ďalšiu štúdiu, ktorá má povedať, či už dávno schválená trasa s tunelom popod  Hiadeľské sedlo na Ružomberok je výhodnejšia ako trasa cez Turiec.

Faktom je, že v programovom vyhlásení bývalej vlády, pri rešpektovaní dôležitosti úsekov R2, R3, R4 a R7 bolo aj rýchlostné prepojenie R1 v úseku Banská Bystrica – Ružomberok. To teraz programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča neobsahuje a nie je to ani v prioritách ministra  Doležala.

Je pochopiteľné, že obyvatelia Turca preferujú výstavbu rýchlostnej cesty R3 zo Žiaru nad Hronom popri Kremnici do Martina. Bystričania zasa čakajú na pokračovanie rýchlostnej komunikácie R1 z Banskej Bystrice na Slovenskú Ľupču a potom popod Hiadeľské sedlo a Donovaly až do Ružomberka s napojením na D1.

Úseky R3 aj pokračovanie R1 sú porovnateľne dlhé. Zo Žiaru nad Hronom do Martina je to 59,5 km, z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Donovaly 55 km. V prípade R3 bude nutné prekonať náročný terén pri Kremnici tunelom Čertov vrch v dĺžke 1,030 km, prepojenie R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom si vyžiada výstavbu dvoch tunelov popod Hiadeľské sedlo s celkovou dĺžkou 4,774 km.

Bývalý premiér Peter Pellegrini ešte pred dvomi rokmi požiadal vtedajšieho ministra dopravy Arpáda Érseka, aby preskúmali ešte raz možnosť dostavby 8 – kilometrového úseku R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče dodatkom k zmluve so spoločnosťou, ktorá nám v zmysle PPP projektu postavila rýchlostnú cestu R1 z Nitry až sem.

„To by sme nemuseli platiť hneď z vlastného vrecka, len by sa mierne navýšili splátky, ktoré musíme platiť ešte asi 26 rokov spoločnosti prevádzkujúcej túto rýchlostnú cestu. Mohlo by to byť veľmi rýchle riešenie a opäť by sme posunuli rýchlostné pripojenie bližšie k Horehroniu,“

vysvetľoval vtedy v Banskej Bystrici Peter Pellegrini.

Financie na dostavbu R1 a ďalších úsekov ciest v našom regióne chcela vláda SR získať z dodatočných zdrojov EÚ a tiež alokovaním financií z programov, ktoré nedokáže Slovensko objektívne vyčerpať v danom programovacom období. Žiaľ do konečnej realizácie sa tieto úvahy nedostali.

Pokračovanie R1 bola až doposiaľ aj vládna či regionálna priorita, ale teraz sa začalo operovať porovnávacou štúdiou trasy R3, čo odsúva pripravovanú výstavbu rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Sl. Ľupča aj s výstavbou nového mosta nad železnicou, ktorý má nahradiť ten súčasný v nevyhovujúcom stave. Zdá sa, že na konečné rozhodnutie ministra dopravy si ešte počkáme…

Priority ministra dopravy

Minister Andrej Doležal po rokovaní vlády povedal:

„Prioritou výstavby ciest pre nasledujúce roky budú úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy podľa ich využitia, príslušnosti k medzinárodným koridorom, kritéria hodnoty za peniaze, a tiež podľa spoločenskej priority.“

Rozvoj cestnej siete by podľa neho nemal podliehať politickým zadaniam, alebo podľa príslušnosti kompetentných k niektorému regiónu. Má sa stavať podľa jasných priorít.

Posudzovanie priorít výstavby však nie je iba o dopravnej intenzite. Metodika na rozhodovanie o prioritách výstavby ciest je podľa ministra Doležala oveľa komplexnejšia. Vláda schválila zoznam viac ako sto investičných priorít, na základe ktorého by mal vzniknúť aj harmonogram ich výstavby.

Zoznam investičných priorít

Najdôležitejším kritériom výberu boli podľa ministra dopravné priority. Medzi prvých osem stavieb sa dostali cesty, ktorých kapacita je využívaná na viac ako 80 percent.  Na ďalšie miesta ministerstvo zaradilo cesty, ktoré patria do medzinárodných koridorov. Od 18. miesta sú potom zoradené stavby podľa kritéria hodnoty za peniaze a podľa spoločenských priorít – vplyvu na nezamestnanosť či rozvoj regiónu.

„Ak je to spoločenskou prioritou, tak sa projekt dostane vyššie. Stavby, ktoré už sú rozostavané, ministerstvo brzdiť nebude,“

uviedol Doležal.

Nevyhnutné projekty na realizáciu pre nevyhovujúci stav a prekročenú kapacitu existujúcej cestnej siete predstavujú 4,5 miliardy eur. Z toho 78 kilometrov sú nové úseky, 1323 km cesty prvej triedy, ktoré je potrebné rekonštruovať, a 20 km predstavuje rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou.

Dokončenie siete TEN-T CORE vrátane severojužného prepojenia má stáť 3,4 miliardy eur, ide o 236 km. Ďalších 1030 km úsekov za 11 miliárd eur odporúča ministerstvo dopravy  realizovať podľa ich spoločenskej priority a rozpočtových možností Slovenska.

„Zoznam investičných priorít sme intenzívne pripravovali spolu s Útvarom hodnota za peniaze od môjho nástupu do funkcie. Je zásadný nielen preto, že je jednou zo základných úloh v Programovom vyhlásení vlády, ale najmä preto, že na jeho základe budeme môcť transparentne a predvídateľne pripravovať cestné projekty, čo je dôležité pre stavebný trh a všetkých obyvateľov Slovenska,“

vysvetlil minister dopravy a výstavby.

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri posudzovaní jednotlivých projektov brali do úvahy kritériá ako dopravná intenzita, spoločenská priorita, teda aký vplyv bude mať dokončený projekt na nezamestnanosť a tiež pomer nákladov a prínosov. Na základe zoznamu priorít vznikne v krátkom čase záväzný harmonogram, v ktorom bude pri jednotlivých projektoch vyčlenená aj finančná čiastka na realizáciu aj časová následnosť.

Pri príprave harmonogramu sa už berú do úvahy okrem tvrdých analytických dát aj pripravenosť projektov. Harmonogram bude známy po schválení štátneho rozpočtu. Ministerstvo dopravy si od týchto dokumentov sľubuje okrem transparentného rozhodovania o jednotlivých cestných stavbách aj ich efektívnejšie a plynulejšie financovanie, čo prispeje k rýchlejšiemu budovaniu cestnej a diaľničnej infraštruktúry.

Celý projekt prioritizácie nájdete na webe www.mindop.sk/priority.