Z predbežnej DNA analýzy vyše 2 000 vzoriek trusu a srsti medveďa, ktorú robila Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) s nezávislými expertmi z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe, vyplýva, že na Slovensku zrejme nie sú medvede premnožené. Odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďa je na úrovni 1 056 jedincov.

Predbežné zverejnenie výsledkov práce českých vedcov

ŠOP SR informuje:

„Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza.“

Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa skutočná početnosť pohybuje od 1 012 do 1 275 jedincov. Odhady získané na základe genetiky sú podľa ŠOP v zhode s údajmi z klasického monitoringu. Na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktorý prebieha v chránených územiach, nepozorujú nárast počtu medveďov, okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.

ŠOP SR v Banskej Bystrici

Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotýka, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory:

„To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou.

Dušan Karaska

Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach, od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat, pripomenula štátna ochrana prírody.

Podľa zahraničných štúdií pre relevantný odhad  je potrebné vyzbierať 2,5 – 3 násobný počet vzoriek trusu oproti predpokladanému počtu jedincov v populácii. Zo zmluvy medzi ŠOP SR a Univerzitou Karlovou vyplýva, že pre relevantný výsledok sčítania je  potrebné vykonať analýzu 6 900 relevantných vzoriek.

Pavel Hulva

„Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. V súvislosti so situáciou na Slovensku sme však spravili výnimku, aby sme informovali verejnosť,“

povedal Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.

Ochranári zisťujú aktuálny stav medveďa odberom vzoriek trusu na izoláciu DNA. Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého hovorí, že táto analýza je najpresnejšou a jedinou objektívnou metódou, ako zistiť populáciu medveďa na Slovensku:

„Problémom nie je to, koľko medveďov žije na Slovensku, ale koľko z nich je problémových – synantropných. Zmena ich správania je spôsobená nezabezpečeným komunálnym odpadom, vnadením v poľovníckych zariadeniach či pestovaním atraktívnych poľnohospodárskych plodín.“

Jaroslav Slašťan

Lesníci hovoria o násobne vyššom počte medveďov

Iný názor na počty medveďov v slovenských lesoch majú lesníci. Početnosť populácie medveďa hnedého na Slovensku stúpla za posledných 20 rokov trojnásobne. Podľa výsledkov predošlého sčítania, ktoré v rokoch 2013 – 2014 robila ŠOP SR na Technickej univerzite vo Zvolene, na Slovensku žilo približne 1 250 medveďov hnedých.

Štátny podnik Lesy SR upozorňuje, že v niektorých lokalitách je situácia už kritická. Na výmeru približne 300 hektárov tam pripadá jeden medveď.

„Štatistika vedená Národným lesníckym centrom vo Zvolene ukazuje, že početnosť medveďa hnedého na Slovensku k 31. marcu 2020 bola na úrovni 2 760 kusov. Za posledných šesť rokov to predstavuje nárast o 1 504 jedincov. Ak vezmeme do úvahy fakt, že v roku 2000 bola početnosť populácie na Slovensku 700 až 900 jedincov, za posledné dve desaťročia stúpla trojnásobne,“

uvádza hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.

Zároveň  zdôrazňuje, že z pohľadu štátneho podniku je nutné početnosť šelmy poľovnícky manažovať, aby sa jej stavy znížili. Tým by sa podľa Lesov SR predchádzalo rizikovým stretom človeka s medveďom aj prípadným tragickým udalostiam.

„Medveď hnedý je našou najväčšou šelmou, ktorá zastáva svoje postavenie v prírode a bez pochýb sem aj v 21. storočí patrí. Zároveň však treba poznamenať, že jej početnosť by mala byť na takej úrovni, aby bola zabezpečená stabilita populácie, ale aj vzájomná symbióza človeka s medveďom,“

dodáva Debnárová.

Napríklad len na území banskobystrických mestských lesov, ktoré majú rozlohu približne 7 200 hektárov, v súčasnosti evidujú 92 medveďov. Lesníci však vedia minimálne o ďalších 36 kusoch, ktorými sú tohtoročné mláďatá. Čoraz častejšie prichádza k stretu ľudí s medveďmi nielen v horských oblastiach, ale aj v intravilánoch miest a obcí.

K stretom lesníkov s medveďmi prichádza pri ich práci pomerne často. Riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha hovorí:

„Je to aj z dôvodu ich premnoženia. Na výmeru nášho územia by bolo dosť päť až sedem jedincov. Práve hustota medvedej populácie spôsobuje, že medvedica máva u nás bežne tri až štyri mláďatá, dokonca vlani mala jedna až päť. Predtým v čase ruje mala problém stretnúť medveďa – samca. Dnes z dôvodu ich premnoženia stretne v tomto čase aj desiatich.“

Pokiaľ sa  podľa bystrických lesníkov medvedia populácia na Slovensku nezačne seriózne poľovne obhospodarovať, nebude pokoj. Medvede budú stále nebezpečnejšie. Budú robiť väčšie škody nielen na hospodárskych zvieratách, včelstvách, ale aj na ľudských obydliach, ,poľnohospodárskych kultúrach a ľudských životoch.  A to len preto, že sú hladné, lebo ich je na naše malé územie príliš veľa a nenájdu si dostatok prirodzenej potravy.

Blažej Možucha prvý sprava

Prebežnému sčítaniu medveďov neveria samosprávy z Podpoľania

Publikovaným predbežným výsledkom sčítania medveďov neveria ľudia z Podpoľania.

„Je to na úsmev, keď sa o tom s ľuďmi rozprávam,“

hovorí podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Roman Malatinec (HLAS-SD), ktorý je tiež zástupcom starostu v podpolianskej obci Korytárky.

Roman Malatinec

Bol to práve on, ktorý viedol protesty samospráv z Podpoľania proti neriešeniu problémov premnožených medveďov a množiacich sa útokov na ľudí zo strany ministerstva životného prostredia.

Jeho názory podporuje aj detviansky primátor Ján Šufliarský:

 „Nie som odborník na genetické analýzy, a preto neviem posúdiť, do akej miery sú výsledky takejto formy sčítania smerodajné. Pre nás sú dôležitejšie fakty. A tie hovoria jasnou rečou – oproti minulým rokom pribudlo kontaktov s medveďmi.“

Ján Šufliarský

Stret medveďa s vlakom

Kuriózny prípad sa stal v utorok večer medzi železničnými stanicami Vlkanová a Banská Bystrica – Radvaň. Pred rýchlik, ktorý smeroval zo Zvolena do Banskej Bystrice, vybehol medveď. Bežal popred rušeň a zrážke s medveďom sa už nedalo zabrániť.  Rušňovodič po zrážke zostal so súpravou stáť na šírej trati, ale po skontrolovaní rušňa a zistení, že je schopný zájsť do Banskej Bystrice pokračoval v jazde.

Krátko potom hliadka železničnej polície opäť prijala oznámenie, že v železničnej stanici Vlkanová stojí osobný vlak a unikajú z neho pohonné hmoty:

„Tento vlak, ktorý smeroval z Banskej Bystrice do Zvolena, pred Vlkanovou nabehol na uhynutého medveďa, ktorého krátko pred tým zrazil rýchlik. Z poškodenej palivovej nádrže na trať vytieklo približne 500 litrov nafty. Uhynutého medveďa z trate odviezol zásahový tím medveďa hnedého.“

Pri týchto stretoch vlakov s medveďov nedošlo k žiadnemu zraneniu ľudí. Také šťastie však nemalí tí, ktorí sa nečakane stretli s medveďom hnedým v slovenských horách a tých prípadov je stále dosť…