V piatok otvorili v priestoroch Poštového múzea v Banskej Bystrici výstavu Pocta obetiam holokaustu.  Tragické udalosti druhej svetovej vojny a pamiatku jej obetí si Slovenská pošta a Poštové múzeum pripomenuli vydaním poštovej známky.

Výstava v Poštovom múzeu

Záštitu nad výstavou, ktorá predstavuje študentské návrhy uvedenej poštovej známky, prevzal veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni. Hovorkyňa Slovenskej pošty Martina Macková k tomu uviedla:

„Výstava poukázaním na prvé deportácie Židov zo Slovenska do koncentračných táborov, ktoré sa začali pred 75 rokmi, pripomína holokaust na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny.“

Spoluorganizátorom výstavy je Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Do projektu sa zapojili študenti 3. ročníka grafiky, ktorých práce prezentujú pohľady na tému holokaustu zhmotnené do skíc a grafík vyhotovených formou leptu. Vybrané grafiky doplnené o typografiu boli podkladom pre zhotovenie filatelistických produktov.

Známka Pocta obetiam holokaustu

Poštová známka „Pocta obetiam holokaustu„ v nominálnej hodnote 0,85 eura, s rozmermi 26,5 × 44,1 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami a technikou ofsetu. Vytlačila ju Poštovní tiskárna cenin Praha.

Motívom známky je detail prúžkovaného odevu so žltou hviezdou a štítkom s dátumom 25. 3. 1942, ktorý symbolicky pripomína deň prvého transportu žien židovského pôvodu zo Slovenska do Osvienčimu. Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky je jedna z vystavujúcich študentiek Karin Uvácková.

Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 24. 3. 2017 a domicilom mesta Poprad. Motívom prítlače FDC obálky je kufor so židovskou hviezdou z Múzea Auschwitz  – Birkenau. Motívom FDC pečiatky je ostnatý drôt.

Aj FDC vytlačila pražská Poštovní tiskárna cenin, v tomto prípade technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne. Autorom rytiny FDC je akademický maliar Rudolf Cigánik. Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Poštového múzea na Partizánskej ceste 9 v Banskej Bystrici do 16. novembra 2017.

Prvý židovský transport do Auschwitzu

Od odchodu prvého židovského transportu zo Slovenska do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz uplynulo v sobotu 75 rokov. Vlak s tisíckou mladých dievčat a žien vypravili zo železničnej stanice v Poprade na takmer istú smrť. Vzdať úctu obetiam prišiel v piatok popoludní premiér Robert Fico.

„Chcel by som postaviť jednoduchú otázku, kde boli tí predstavitelia Slovákštátu v roku 1942, ktorých tak dnes niektorí velebia a hovoria o nich, ako dobre že nie o svätých, keď bolo možné zorganizovať transport jednej tisícky dievčat a žien do koncentračného tábora smrti? Je to všetko klamstvo, čo šíria niektorí ľudia o Slovenskom štáte“,

 uviedol slovenský premiér  na krátkom brífingu po položení vennca k pamätnej tabuli obetí holokaustu na popradskej železničnej stanici

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan dodal:

„Židovská skúsenosť z holokaustu je tu na to, aby sme neustále upozorňovali, že to, čo sa stalo vtedy Židom, sa zajtra, či pozajtra môže stať každému inému. Táto skúsenosť je tu pre budúcnosť, pre ďalšie generácie, aby nezabudli.“

Osud bystrických Židov

Holokaust zasiahol aj našich bystrických židovských spoluobčanov. Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1.327 Židov. Ich odsun z mesta pod Urpínom a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku.

„Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska,”

hovoirí generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

V roku 1942 bolo z Banskej Bystrice deportovaných 56 % židovského obyvateľstva a z celého okresu približne 60 %.Z územia dnešného Slovenska odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime celkom 65.692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa po oslobodení tohto likvidačného tábora 27. januára 1945 Červenou armádou vrátilo len 348 osôb…