Aj keď v posledných dňoch je o čosi chladnejšie a po vlne extrémnych horúčav zažívame príjemnejšie počasie, onedlho sa podľa meteorológov vysoké denné teploty vrátia. Je to jeden z prejavov klimatickej zmeny.

Preto musí aj Banská Bystrica prijímať opatrenia a zavádzať také postupy, ktoré zmiernia nepriaznivé dopady zmeny klímy, napríklad v podobe zatrávnených striech alebo vysádzania stromov, ktoré zadržiavajú vlahu a prinášajú ľuďom tieň.

Od vypuknutia horúčav pracovníci mestskej organizácie  ZAaRES, okrem kvetinových záhonov a mobilnej zelene, polievajú intenzívnejšie najmä mladé vysadené stromy denne už od 4. hodiny rannej. Zároveň ich zásobujú potrebnými živinami a poškodené rastliny obmieňajú.

V uplynulých dňoch im podali pomocnú ruku aj dobrovoľné hasičské zbory so svojou technikou. Najviac závlahy si vyžadujú práve najmladšie dreviny, ktoré nám o pár rokov pomôžu prekonávať negatívne dôsledky spomínanej zmeny klímy. V Banskej Bystrici tento rok pribudne viac ako 500 takýchto stromov.

„Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom mestskej organizácie ZAaRES za ich snahu, maximálne nasadenie a vytrvalosť. Ja osobne si ich prácu veľmi vážim a cením,“

uviedol primátor mesta Ján Nosko.

Najvyššiu potrebu pomocou závlahy si vyžadujú najmladšie stromy. Vďaka vysokej snahe našich zamestnancov sa nám darí udržať v dobrej kondícii 95 % nami vysadených stromov. Tieto dreviny nám budú čo nevidieť pomáhať prekonávať zmeny klímy. Vysádzané druhy drevín sú vo vysokej miere potenciálna (prirodzená) vegetácia.

„Robíme maximum, čo je v ľudských, ale aj technických možnostiach organizácie. V rámci obnovy vozového parku máme značný deficit a bojujeme aj s týmto problémom, ktorý sme sčasti doslova „zahasili“ pomocou „hasičky“, ktorá nám je zapožičaná v čase najväčšej potreby od DHZ Mýto pod Ďumbierom. Touto cestou sa im chceme poďakovať. Rovnako tak chceme poďakovať iným organizáciám DHZ, ktoré sa nám ponúkli pomáhať v čase najvyššej potreby zavlažovania,“

vysvetľuje riaditeľ ZAaRESu Ivan Šabo.

Je potrebné si uvedomiť, že v minulosti bola snaha z mestského prostredia odviesť vodu v čo najrýchlejšom čase od spadnutia zrážok. Naši otcovia tieto odvodňovacie technológie urobili veľmi dôkladne. V súčasnosti to však pri zmene klímy robí veľké starosti, lebo takto spadnuté zrážky doslova „odtečú“ spred očí do recipientu, v našom prípade do Hrona.

Stále viac sa ukazuje nutnosť takto spadnuté zrážky zachytiť a „odložiť“ na suchšie obdobia. Samospráva mesta Banská Bystrica už avizovalo viaceré projekty na zachytávanie vody. Treba veriť, že tieto projekty sa pretavia do reality čo najskôr. Výrazne by to zmenilo nielen mikroklímu samotného mesta, ale aj jeho širšieho okolia.