Unikátny pancierový vlak Štefánik, ktorý bojoval v SNP, zviedol svoj posledný symbolický boj na železničnej trati 31.augusta v Šalkovej. Presťahuje sa do Múzea SNP ako vzácny výstavný exponát.

Je to  jediný pancierový vlak na svete, ktorý bol pojazdný. Zrekonštruovaná súprava vlaku Štefánik pozostáva z predsunutého tykadlového vozňa, delového vozňa (replika bola vyrobená pre účely nakrúcania filmu „Deň, ktorý neumrie“), tankového vozňa, parného rušňa a guľometného vozňa. Vlani sa Štefánik zúčastnil na polročnej prezentačnej výstave v holandskom Utrechte k 300. výročiu od podpísania mierovej zmluvy.

„Až v roku 2009 sa podarilo spojiť súpravu dokopy v ŽOS Zvolen a vdýchnuť jej nový život. Rekonštrukcia bola urobená tak, aby boli vozne schopné pohybovať sa po vlastnej osi. Štefánika sme prvýkrát predstavili 29. augusta pri oslavách 65. výročia SNP v Banskej Bystrici,“

hovorí manažér Múzea SNP Dalibor Lesník.

S myšlienkou oživiť pancierový vlak prišiel šéf prevádzky lokomotív Peter Oravec:

„Chceli sme opraviť a ukázať ľuďom originály, ministerstvo kultúry zasa iniciovalo postavenie nového vlaku. Je to teda skĺbenie dvoch myšlienok v čase, keď už bolo vzhľadom na fyzický stav pôvodných vozňov takpovediac o päť minút dvanásť.“

Posledný boj

V nedeľu 31.augusta sa na železničnej stanici Šalková predviedol pancierový vlak Štefánik v plnej kráse. Dynamická bojová ukážka prilákala množstvo divákov, ktorí s napätím sledovali situáciu na improvizovanom bojisku.

Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý (alebo tiež tykadlový) delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami. Zabezpečovaciu (ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav. Na rozvetvenej železničnej sieti, ktorú poskytovalo povstalecké územie s množstvom tunelov, ktoré slúžili ako pasívne kryty pred leteckými náletmi, nebolo nasadenie pancierových vlakov príliš nebezpečné a celkovo sa osvedčilo.

 „Podvozok vlaku je spred minulého storočia a nie je reálne, aby zniesol ďalšie ukážky. V areáli Múzea SNP pripravujeme koľajisko, kde bude tento vlak umiestnený,“

povedal pred posledným bojovým nasadením vlaku na dynamickej ukážke v Šalkovej generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

História pancierového vlaku Štefánik

Počas bojov SNP postavili povstalci najmä pre nedostatok ťažkých zbraní tri improvizované pancierové vlaky. Rozkaz na stavbu prvého z nich s menom Štefánik bol vydaný 4. septembra 1944. Dokončili ho za neuveriteľné dva týždne, druhý Hurban dokonca za jedenásť dní. Do bojov zasiahli Štefánik a Hurban už začiatkom októbra 1944, prvý z nich pri Starej Kremničke a druhý pri Čremošnom.

Tretí pancierový vlak Masaryk bol nasadený do ťažkých obranných bojov na trati Brezno – Červená Skala. V posledných dňoch odporu povstaleckej armády boli vlaky sústredené do priestoru Harmanec – Uľanka, kde ich posádky museli opustiť a po porážke povstania sa stali korisťou nemeckej armády.

Tá ich presunula do Milovíc neďaleko Prahy, kde bolo výcvikové stredisko nemeckých pancierových vlakov. Ich jednotlivé časti dokonca Nemci sami využili v posledných mesiacoch vojny. Po jej skončení sa na Slovensko vrátili iba tri vozne. Dva z nich sa podarilo zachrániť pre ďalšie generácie, jeden skončil, bohužiaľ, v šrote. Pojazdný zostal iba Štefánik.