Slovenskom sa rozletela smutná správa  V stredu 18. januára 2017 o veku 83 rokov zomrela v Bratislave známa slovenská herečka Zdena Gruberová. Posledná rozlúčka s touto hereckou divou sa uskutoční v utorok 24. januára o 10:00 hod. v historickej budove SND, na ktorého doskách dlhé roky hrala.

Zdena Gruberová

Narodila sa 24. novembra 1933 v Šenkviciach. Rozhodla sa študovať na obchodnej akadémii Jej herecký osud sa začal napĺňať, keď so školou boli v Bratislave na Hamletovi a videla hrať Jozefa Budského v hlavnej úlohe. Vyžaroval zo seba takú energiu, ktorej mladá študentka neodolala.

Vtedy si ešte nepomyslela, že by raz aj ona mohla na javisku SND v Hamletovi hrať Oféliu. Stalo sa tak v roku 1964, keď po jej boku hral Karol Machata, neskôr  jej najčastejší javiskový partner. V tom istom roku stvárnila aj nezabudnuteľnú Maggie v Millerovej hre Po páde či Stellu v hre T. Williamsa Električka zvaná túžba.

Hereckí kolegovia Július Pántik a František Dibarbora jej na začiatku hereckej kariéry odporúčali, aby sa prihlásila na konzervatórium. Ako 21 – ročná  prešla v roku 1954  z martinského divadla do SND. Po roku na prvej slovenskej scéne  stvárnila Júliu, Oféliu, Hermiu, Regan, aj jednu z Veselých panien z Windsoru.

Na javisku Činohry SND, ktorej bola členkou od septembra 1954 do konca roka 1998, stvárnila 90 postáv – tragické i dramatické, ale aj plné trblietavého smiechu.

V Shakespearovi Júliu, Maggie v Millerovi, zažiarila ako Linda v jeho hre Smrť obchodného cestujúceho, hrala Evu v Madáchovej Tragédii človeka, Anti v Karvašovej hre Antigona a tí druhí, bola princeznou Eboli v Schillerovom Donovi Carlosovi aj Stellou v dráme T. Williamsa. Hrala  náročné dramatické úlohy. Pôsobila aj v televízii, rozhlase a filme.

Pri svojom poslednom životnom jubileu Zdena Grúberová povedala:

„Ako herečka som považovala za veľkú česť hrať v SND s vynikajúcimi partnermi. S obecenstvom som si vždy rozumela a dúfam, že ani režisérov som nesklamala. Zahrala som si naozaj množstvo krásnych postáv.“ 

Milovala divadlo:

„Je to fantastický pocit stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti. Možno sa to nedá celkom prirovnať k pocitu lekára, ktorý práve niekomu zachránil život, ale možno ja niekomu na tom javisku zasa vrátim dôveru v niečo, čomu už neverí. Je to prekrásne povolanie.“ 

Česť jej pamiatke!